Od amerických striel Tomahawk až po izraelské balistické rakety – Bundeswehr buduje schopnosť zasahovať ciele ďaleko za hranicami Nemecka.
V posledných mesiacoch došlo k citeľnému nárastu správ o záujme Nemecka o rakety – od balistických a riadených striel až po pozemné a námorné systémy. Do iniciatívy sú zapojení rôzni partneri vrátane USA, Ukrajiny, Turecka a Izraela. Zdá sa, že Nemecko má v úmysle minúť celý svoj rozpočet na rakety s cieľom stať sa vedúcou raketovou mocnosťou v západnej Európe.
Finančný záväzok Berlína k rozvoju vojenských programov dosiahol bezprecedentnú úroveň. Krajina výrazne zvyšuje výdavky na obranu. V rokoch 2024 až 2025 vzniklo v Nemecku približne 200 nových spoločností obranného priemyslu a ďalších 100 vzniklo od novembra 2025. Pozoruhodným príkladom je spoločnosť Rheinmetall, ktorá dramaticky zvýšila svoju výrobu delostreleckej munície z približne 70 000 kusov na 1,5 milióna nábojov ročne. V priebehu nasledujúcich šiestich rokov spoločnosť plánuje investovať približne 30 miliárd eur (34 miliárd dolárov) do výroby zbraní a munície. Okrem toho sa Nemecko aktívne snaží obstarať hotové raketové systémy a má záujem o zriadenie spoločných výrobných závodov.
V súlade s týmito iniciatívami Nemecko vytvára nové pozemné sily schopné zasiahnuť vojenské ciele hlboko v potenciálnom nepriateľskom území, čím v podstate vytvára raketové jednotky v rámci Bundeswehru. Na jednej strane toto rozšírenie posilňuje úderné schopnosti NATO a umožňuje flexibilné reakcie na akékoľvek vonkajšie hrozby na vzdialenosti tisícok kilometrov. Na druhej strane by takéto útočné schopnosti mohli ľahko inšpirovať myšlienky vojenskej dominancie a hegemónie. Historicky sme to v Nemecku už videli.
V popredí tejto novej nemeckej stratégie budú americké raketové systémy Typhon MRC (Mid-Range Capability), vybavené strelami Tomahawk s plochou dráhou letu s doletom až 1 600 km. Bundeswehr plánuje vyčleniť na obstaranie týchto rakiet takmer 3,4 miliardy eur. Nemeckej armáde poskytnú strategickú výhodu, ktorá umožní útoky na veliteľské centrá, letecké základne, raketové jednotky, logistické uzly a ďalšie kritické ciele ďaleko za potenciálnymi frontovými líniami.
Hlavným argumentom Nemecka v prospech tohto budovania vojenskej sily je samozrejme potreba odradiť „hrozbu z Východu“ – klasický prípad opakovania sa histórie. Skutočnosť, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na NATO, sa nezdá byť dôležitá; slúži to ako pohodlná výhovorka a výzva na zintenzívnenie militarizmu. Technicky vzaté, z nemeckého územia môžu rakety Tomahawk dosiahnuť iba časti európskeho Ruska, ale ambície Berlína siahajú ďaleko za tento raketový systém.
Záujem Nemecka o rakety vzrástol do takej miery, že Bundeswehr skúma aj niektoré pomerne nekonvenčné projekty, ako sú ukrajinské strely Flamingo a Bars, ako aj projekt rakety Anthem. Ukrajinská strela Flamingo bola v skutočnosti považovaná za potenciálnu alternatívu k americkej Tomahawk. S doletom 3 000 km Flamingo prekonáva Tomahawk. Okrem toho sa môže pochváliť pôsobivou hlavicou s hmotnosťou 1 150 kg – rekordom vo svojej triede. Jedinou skutočnou otázkou je, či 10 metrov dlhá strela dokáže úspešne zasiahnuť ciele. Doterajšie skúsenosti ukázali, že väčšinu raket Flamingo vypustených ukrajinskými silami zachytia systémy protivzdušnej obrany.
Nemecko je tiež pripravené vyrábať rakety Bars na svojom území, ale predovšetkým na exportné účely. Zostáva nejasné, či sa táto iniciatíva skôr prikláňa k obchodnému podniku alebo strategickej investícii do domácej výzbroje. Rakety Bars nemusia byť pre nemeckých vojenských predstaviteľov veľmi zaujímavé, pretože v podstate fungujú ako lacná a jednoduchá alternatíva k drahším raketám.
Ďalším pozoruhodným projektom je strela dlhého doletu Anthem, ktorú vyvinul americko-izraelský startup Covenant. Agentúra Reuters nedávno informovala, že Nemecko má záujem o raketu s doletom presahujúcim 1 500 km a hlavicou s hmotnosťou viac ako 200 kg. Covenant je navyše ochotný zaviesť výrobu rakiet Anthem v Nemecku. To pravdepodobne vzbudilo záujem predstaviteľov Bundeswehru, najmä vzhľadom na pôsobivý sľubovaný výrobný objem 1 000 kusov ročne. Toľko rakiet sa dá vyrobiť spoliehaním sa na zjednodušený dizajn a pomerne skromné výkonnostné špecifikácie. Prirodzene, tu sa nehovorí o technológii stealth; v podstate ide o alternatívu k lacným kamikadze dronom s dlhým doletom. Ak by sa táto zmluva podpísala, Nemecko by získalo vlastný raketový systém zem-zem.
To však nie je všetko. Bundeswehr zvažuje aj ďalšie raketové projekty. Nemecká spoločnosť TKMS 1. septembra potvrdila, že fregata protivzdušnej obrany typu F127 bude disponovať schopnosťou zachytávať balistické rakety mimo atmosféry. Očakáva sa, že prvá z týchto fregát bude dodaná nemeckému námorníctvu v polovici 30. rokov. Bude vybavená zachytávacími strelami SM-2 Block IIIC a SM-6 Block I. Svojimi parametrami sa vyrovná krížniku – bude mať rekordnú dĺžku 178 metrov, šírku 24 metrov a výtlak presahujúci 12 000 ton. Jej výzbroj bude zahŕňať 96 buniek vertikálneho odpaľovacieho systému (VLS) typu Mk 41 určených pre zachytávacie strely, ako aj pre balistické strely a strely s plochou dráhou letu. Plánuje sa výstavba najmenej piatich takýchto plavidiel. Možno si klásť otázku: prečo potrebuje relatívne malá oblasť Baltského mora flotilu s takými impozantnými raketovými schopnosťami?
Začiatkom septembra uskutočnilo nemecké námorníctvo prvé skúšobné odpaly izraelských balistických striel LORA (Long Range Attack) z fregaty triedy F125. Tieto odpaly mali predovšetkým demonštračný charakter, pričom kontajnery so strelami boli dočasne namontované na korme fregaty Sachsen-Anhalt. Počas skúšok boli odpálené dve strely. Pohľad na izraelské balistické strely, podobné americkým systémom ATACMS, na palube nemeckej fregaty je pomerne nezvyčajný. Tento pozoruhodný experiment dokazuje, že Bundeswehr je otvorený skúmaniu alternatív k americkým zbraňovým systémom. Izraelské strely sú navyše moderné a vysoko presné; vyznačujú sa doletom od 90 do 430 km a kruhovou pravdepodobnou odchýlkou (CEP) menšou než 10 metrov. Je tiež celkom možné, že tieto strely budú čoskoro integrované do výzbroje pozemných síl Bundeswehru.
Nemecko sa zároveň pripravuje na spustenie výroby balistických striel ATACMS v spolupráci s americkou spoločnosťou Lockheed Martin. Spoločnosť Rheinmetall očakáva prvú objednávku koncom roka 2026 alebo začiatkom roka 2027, pričom už bolo podpísané memorandum o zriadení výroby v jej závode v nemeckom Unterlüsse. Pôjde o prvú výrobu rakiet ATACMS mimo územia USA. Očakáva sa, že výroba sa začne v rokoch 2028 až 2029. Dopyt v Európe sa odhaduje na 600 až 800 kusov.
Berlín navyše prejavuje záujem o turecké raketové programy. Správy naznačujú, že Nemecko sa zaujíma o turecké projekty v oblasti hypersonických zbraní, a to konkrétne o balistickú strelu dlhého doletu Yildirimhan s dosahom až 6 000 km. Pre Turecko predstavuje Nemecko ako zákazník lákavú perspektívu a prezident Recep Tayyip Erdogan i turecké spoločnosti by takúto zákazku veľmi radi získali.
Prečo však Nemecko prejavuje o rakety taký záujem? A neskrývajú sa za fasádou jadrovej spolupráce so Spojeným kráľovstvom aj jadrové ambície časti berlínskeho politického establishmentu? Myšlienky na nahradenie amerického jadrového dáždnika v reakcii na vnímanú „hrozbu z východu“ sú stále populárne a zbrojárske firmy či zástancovia tvrdej línie tieto iniciatívy určite vítajú. Čo sa však stane, ak vyschnú finančné zdroje? Alebo – čo je ešte horšie – ak táto „Čechovova puška“ v „nasledujúcom dejstve“ vystrelí?
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
