Rezort financií zlepšil prognózu, ekonomika by mala rásť o 1,8 %

Bratislava 29. septembra (TASR) – Slovenská ekonomika by mala tento rok vzrásť o 0,8 %, budúci rok by mal rast zrýchliť na 1,8 %. Vyplýva to z aktuálnej septembrovej makroekonomickej prognózy, ktorú v utorok zverejnilo Ministerstvo financií SR. Rezort pre tento rok nezmenil svoju predchádzajúcu júnovú predikciu, pre budúci rok ju však zlepšil, keď pôvodne očakával rast ekonomiky na úrovni 1,5 %.

„Mierne zlepšenie by malo prísť aj napriek pretrvávajúcim negatívnym vplyvom externého prostredia, ktoré stále ťahajú našu ekonomiku nadol. Ide o obchodné vojny, energetickú krízu, clá zo strany USA či stratu konkurencieschopnosti Európskej únie (EÚ),“ zhodnotilo ministerstvo s tým, že najnovšia prognóza už zohľadňuje parametre budúcoročného rozpočtu.

Lepšiemu vývoju by malo podľa MF pomôcť oživenie súkromnej spotreby aj exportu. Významným impulzom bude nábeh výroby automobilky Volvo. „V rokoch 2029 a 2030 by sa mal rast ekonomiky dostať mierne nad 2 %, pričom hospodársku aktivitu podporí aj intenzívnejšie čerpanie európskych fondov,“ avizoval rezort.

Aktuálna prognóza MF počíta aj s priaznivejším vývojom v oblasti inflácie. Tempo rastu cien by malo v roku 2027 spomaliť na 2,9 % z tohtoročných 3,7 %. Infláciu by malo tlmiť aj predpokladané pokračovanie energopomoci pre domácnosti.

„Pozitívnejší vývoj sa očakáva aj pri reálnych príjmoch domácností. Priemerná nominálna mzda by mala tento rok vzrásť o 4,5 %. Po očistení o infláciu by na budúci rok mali reálne mzdy vzrásť o 1,4 %,“ vyčíslilo ministerstvo.

Zároveň upozornilo, že kým pre Slovensko sa prognózy rastu mierne zlepšujú, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upravila odhad rastu eurozóny na rok 2027 smerom nadol z pôvodných 1,2 % na 1 %. Slovensko by malo rásť budúci rok rýchlejšie ako priemer eurozóny, ale aj Francúzsko (0,7 %) či Nemecko (1,1 %).

Riziká prognózy sú podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) vyvážené. Dlhodobo vyššie ceny energií môžu stlmiť reálny výkon ekonomiky a priniesť fiškálne náklady pre rozpočet. Neistota v externom prostredí súvisiaca s vojenskými konfliktami a obchodnými bariérami môže oddialiť oživenie exportu a znížiť rast ekonomiky.

„Naopak, rýchle ukončenie konfliktu na Blízkom východe by viedlo k nižším cenám energií, nižším úrokovým sadzbám a k zníženiu fiškálnych nákladov. V neposlednom rade, momentum v Nemecku môže byť dynamickejšie, než očakáva aktuálna prognóza,“ doplnil inštitút v komentári k prognóze.