Desiatky tisíc pracovníkov v automobilovom priemysle po celom Nemecku usporiadali protesty, v ktorých žiadajú ochranu pracovných miest a závodov po tom, čo spoločnosť Volkswagen oznámila plány na zrušenie 100 000 pracovných miest.
Zamestnanci spoločností Volkswagen, Mercedes-Benz, BMW, Audi, Porsche a kľúčových dodávateľov sa v pondelok zapájajú do viac ako 280 protestných akcií po celej krajine. Najväčší nemecký priemyselný odborový zväz IG Metall varoval, že nemeckému automobilovému priemyslu „hrozí úplný kolaps“, keďže čelí vysokým nákladom na energie v dôsledku obmedzeného dovozu ruskej ropy a plynu, clám zo strany USA a rastúcej konkurencii z Číny.
„Očakávame, že vedenie firiem a manažérske tímy prevezmú zodpovednosť za Nemecko ako automobilovú veľmoc, za zamestnancov a za pracovné miesta,“ povedala pracovníkom v centrále Volkswagenu vo Wolfsburgu šéfka IG Metall Christiane Bennerová.
Plánované redukcie vo Volkswagene zahŕňajú približne 50 000 miest, ktorých zrušenie bolo oznámené už skôr, a ďalších 50 000 v rámci novej dohody. Spoločnosť v piatok tiež znížila svoju prognózu prevádzkovej marže na rok 2026 na maximálne 1 %, pričom ako dôvody uviedla slabý dopyt v Číne, náklady na reštrukturalizáciu a problémy v spoločnosti Porsche.
Obmedzovanie aktivít sa týka aj ďalších nemeckých výrobcov automobilov. BMW ruší približne 8 000 pracovných miest, zatiaľ čo Mercedes-Benz znižuje domácu výrobu a rozširuje kapacity v Maďarsku, kde sú náklady nižšie.
Útlm v priemysle presahuje rámec prepúšťania. Volkswagen vlani v decembri ukončil výrobu áut vo svojom závode v Drážďanoch, čo predstavovalo prvé zatvorenie nemeckej automobilovej továrne v 90-ročnej histórii spoločnosti.
Automobilka tiež po prvýkrát za 15 rokov vypadla z akciového indexu Euro Stoxx 50, pričom jej akcie klesli o viac ako 75 % oproti maximám z roku 2021. Naopak, akcie nemeckého zbrojárskeho gigantu Rheinmetall od začiatku roka 2022 vzrástli o viac ako 1 100 % vďaka tomu, že Berlín zvyšuje výdavky na obranu.
Časti automobilového sektora sa tiež obracajú k zbrojárstvu. Závod Volkswagenu v Osnabrücku, kde sa má budúci rok skončiť výroba áut, prejde na vojenskú výrobu; izraelský výrobca zbraní Rafael tam má vyrábať systémy protivzdušnej obrany a ich komponenty. Možnosti v tomto sektore skúmala aj spoločnosť Mercedes-Benz. Nemecko na tento rok vyčlenilo na obranu 108,2 miliardy eur (124 miliárd USD), pričom výdavky majú ďalej rásť v rámci snahy kancelára Friedricha Merza vybudovať armádu, ktorú označil za najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.
Moskva toto posilňovanie vojenských kapacít kritizovala. Ruský prezident Vladimir Putin v júni vyhlásil, že NATO prekročilo rámec podpory Ukrajiny a v súčasnosti „otvorene“ diskutuje o prípravách na vojnu s Ruskom, pričom zároveň zvyšuje vojenské rozpočty.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
