Budapešť bola v roku 2025 pri dodávkach ropy závislá od Moskvy z približne 90 %.
Nová maďarská vláda požiadala o výnimku z amerických sankcií zameraných na ruských odberateľov energie, a to aj napriek tomu, že sa zaviazala znížiť závislosť krajiny od dodávok z Moskvy.
Žiadosť prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump v piatok podpísal rozsiahle rozšírenie sankcií proti Rusku. Legislatíva, ktorú Kremeľ kritizoval ako „nepriateľský krok“, umožňuje clá až do výšky 100 % na tovar od hlavných odberateľov ruskej ropy a plynu a zároveň stanovuje výnimky z dôvodov národnej bezpečnosti USA.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí sa podľa správ miestnych médií v pondelok obrátilo na americké ministerstvo zahraničných vecí ohľadom možného dopadu legislatívy ešte pred jej prijatím. Túto otázku minulý týždeň vo Washingtone nastolil aj Marton Hajdu, predseda maďarského parlamentného výboru pre zahraničné veci a člen vládnucej strany Tisza.
Hajdu uviedol, že republikánskym zákonodarcom povedal, že Tisza si je vedomý „rizík a nevýhod závislosti od ruskej energie“, a zároveň ich požiadal o pomoc s oslobodením Maďarska od týchto opatrení.
Washington údajne uviedol, že legislatíva by sa mohla na Maďarsko vzťahovať až po uplynutí platnosti jej existujúcej výnimky z amerických sankcií 21. novembra a ak nebude obnovená. Výnimka bola zabezpečená za bývalého premiéra Viktora Orbána.
Tisza počas svojej volebnej kampane sľúbila ukončiť závislosť Maďarska od ruskej energie do roku 2035 a označila to za „systémové riziko“. Nová proeurópska vláda pod vedením premiéra Petra Magyara tiež označila Moskvu za „hrozbu“.
Táto politika predstavuje odklon od Orbána, ktorý sa bránil snahám EÚ o obmedzenie dovozu ruskej energie a zabezpečil výnimky pre vnútrozemské Maďarsko. Tvrdil, že odrezanie Európy od relatívne lacnej ruskej energie by poškodilo ekonomiku bloku.
Maďarsko je naďalej silne závislé od ruských dodávok, ktoré podľa S&P Global v roku 2025 predstavovali približne 90 % jeho ropy. Veľká časť ropy tradične prichádza cez sovietsky postavený ropovod Družba, kde bol tok začiatkom tohto roka zastavený takmer na tri mesiace po tom, čo Ukrajina tvrdila, že jeho úsek bol poškodený ruským útokom, čo Moskva spochybňuje. Maďarsko a Slovensko obvinili Kyjev z úmyselného odďaľovania reštartu z politických dôvodov.
Od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 EÚ výrazne obmedzila nákup ruských energetických surovín. Podiel Ruska na dovoze plynu do Únie klesol zo 45 % v roku 2021 na 12 % v roku 2025, pričom podiel ruskej ropy sa znížil z 27 % na približne 2 %. Brusel plánuje do konca roka 2026 postupne ukončiť dovoz ruského LNG a do konca roka 2027 aj dovoz plynu potrubím.
Moskva označila západné sankcie za „nezákonné“ a tvrdí, že sa obrátili proti spotrebiteľom v EÚ. Rusko presmerovalo značnú časť svojho vývozu na iné trhy.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová priznala, že EÚ si „nemôže udržať postavenie priemyselnej veľmoci“, ak zostanú ceny energií štrukturálne vysoké.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
