Nedávne verejné vyjadrenie predsedu vlády, že sa bez preháňania bojí vojny, dalo ďalšiu zámienku všetkým frenetickým ficobijcom znovu si doňho kopnúť. Nemajú žiadnu reálnu zodpovednosť a zmysluplnú náplň svojho prázdneho života, iba striehnuť na každé jeho slovo a potom sa na to vrhnúť hlava -nehlava, aj so svojimi podporovateľmi v médiách a na sociálnych sieťach.
Čo také hrozné teda Robert Fico vlastne povedal? Nič, čo by nemalo logiku a nebolo by odrazom aktuálnej desivej reality v dnešnom nebezpečne destabilizovanom svete. Nezažil prvú a druhú svetovú vojnu, podobne ako ja a mnohí iní, a nechce, aby sa niečo také zopakovalo znovu. To nemá právo vyjadriť svoj názor aj takou bezprostrednou, polopatickou a do zbytočnej vaty nezabalenou formou? Prečo? Zato, že je premiérom? Dostrieľaný atentátnikom Cintulom a hejtovaný na dennej a nočnej báze, to podľa mojej mienky myslel tak, že sa jednoducho obáva vojny.
Obáva sa jej ako zodpovedný štátnik, nie ako nejaký vyplašený posera a zbabelec. OBÁVA SA, rozumiete magori? Obáva sa jej aj za vás, vy trúby Jerichove. Tak, ako sa mnohí obávajú všeličoho iného – napríklad, že nebudú môcť cestovať na rodinné stretnutie lebo budú v tom čase v zahraničí, že nebudú môcť ísť v zime na lyžovačku lebo ich deti budú mať v tom čase pred štátnicami, alebo ak niekto povie „bojím sa, že nebudem môcť pomôcť susedovi natiahnuť ten plot lebo mi vyskočila platnička“, alebo ako som sa napríklad aj ja bál operácie keď mi pred šiestimi rokmi našli niečo v obličke a bolo treba dať to von a zistiť, či to nie malígne. Každý normálny človek sa bojí operácie, a neraz aj všeličoho iného, vrátane vojny, bez toho, že by sa od strachu triasol a krčil sa niekde pod stolom.
Báť sa hroziaceho svetového vojenského konfliktu, ktorý tu môže reálne vzniknúť ani sa nenazdáme, a mať vážnu obavu z jeho fatálnych dôsledkov, nie je nič nenormálne. Naopak, je to prirodzená ľudská reakcia na vážne potenciálne riziko. Mnohí to predsa takto cítime a vnímame to rovnako, pričom Fico chvalabohu nie je žiadny vyplašený táraj a veľkohubý Mohamad Ali, ktorý by vytruboval „I am the greatest! I shook up the world. I’m the prettiest thing that ever lived.“ Prirodzená miera opatrnosti a prezieravosti je naopak to, čo by nemalo žiadnemu zodpovednému štátnikovi chýbať zoči voči rastúcemu nebezpečenstvu. Ak povedal „bojím sa vojny“, mal tým na mysli vojnu svetovú . V tom sa s ním v plnej miere bez výhrad zhodujem a súhlasím s ním bez toho, že by on sám potreboval, aby mu ausgerechnet nejaký novinársky dôchodca robil hovorcu a vykladal, ako to alebo ono myslel.
Zdroj telegram
