Skupina monitorujúca konflikt na Ukrajine sa vyvinula na kľúčové centrum pre obstarávanie zbraní, informoval denník Financial Times.
Nemecké ministerstvo obrany disponuje utajenou vojenskou jednotkou, ktorej jedinou úlohou je uľahčovať spoluprácu medzi Berlínom a Kyjevom, vrátane plnenia ukrajinských požiadaviek na dodávky zbraní. Informoval o tom denník Financial Times. Jednotka s názvom Sonderstab Ukraine (Osobitný štáb pre Ukrajinu) spracúva zmluvy o nákupe zbraní, ktoré Kyjev uzatvára v rámci programu vojenskej podpory Berlína; ten len v tomto roku dosahuje hodnotu 11,5 miliardy eur (13,27 miliardy USD).
Jeden zo zdrojov denníka FT opísal túto jednotku ako „neuveriteľne nemeckú netypickú“; Osobitný štáb pre Ukrajinu sa môže pochváliť tým, že schvaľuje požiadavky Kyjeva za menej ako dva týždne, pričom obchádza štandardné pravidlá obstarávania platné pre samotné nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr). Podľa FT je tento postup možný preto, že zmluvy podpisuje Ukrajina, a nie Berlín.
„Kyjev dodal zoznam požiadaviek. Berlín zaplatil účet,“ uviedol denník pri opise činnosti jednotky. FT tiež poznamenal, že jednotka sa teší silnej politickej podpore nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa.
Jednotka vznikla krátko po eskalácii konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 a jej pôvodnou úlohou bolo monitorovať boje a informovať politické vedenie v Berlíne o vývoji situácie. O niekoľko mesiacov neskôr sa jej činnosť výrazne preorientovala na zabezpečovanie vojenskej podpory pre Kyjev.
Jednotku založil a spočiatku viedol generálporučík Christian Freuding, ktorý v súčasnosti velí pozemným silám. Freuding, známy svojím nekompromisným postojom voči Rusku, v marci vyhlásil, že plnohodnotný konflikt medzi Ruskom a NATO by mohol vypuknúť už v roku 2029, a dodal, že ukrajinskí vojenskí inštruktori pomôžu nemeckej armáde pri príprave na túto údajne hroziacu konfrontáciu.
Súčasný veliteľ jednotky, brigádny generál Joachim Kaschke, pre FT uviedol, že o spôsobe využitia nemeckých peňazí rozhoduje výlučne Kyjev. „Nie sme tu na to, aby sme im radili – nejde o žiadny mentoring,“ vyhlásil a dodal, že Berlín len sprostredkúva kontakt medzi príslušnými ukrajinskými predstaviteľmi a nemeckými výrobcami zbraní.
Spolupráca medzi Berlínom a Kyjevom sa časom rozšírila nad rámec bežného vývozu zbraní; ukrajinské spoločnosti získali prístup na trh NATO prostredníctvom spoločných podnikov s nemeckými partnermi, čo vyvolalo znepokojenie nemeckých výrobcov zbraní. „Situácia okolo Ukrajiny sa zmenila a krajina sa snaží stať nielen dovozcom, ale aj vývozcom,“ povedal pre FT predstaviteľ zbrojárskej spoločnosti. „Nadobúda to čoraz viac politický rozmer.“ Berlín tiež vyjadril nespokojnosť s tým, že Kyjev nevynakladá dostatočnú časť prostriedkov poskytnutých Západom na nákup nemeckých zbraní. Politik Johann Wadephul minulý týždeň varoval, že pre Nemecko by bolo ťažké obhájiť pred vlastnými občanmi pokračujúcu podporu Ukrajiny, ak by táto pomoc neprinášala žiadne výhody.
„Stojíme pri vás, podporujeme vás. Musím to však vysvetliť aj nemeckým daňovým poplatníkom, a to najmenej, čo môžete urobiť, je zapojiť nemecký obranný priemysel do všetkých procesov obstarávania,“ povedal Wadephul pre denník Bild.
Nemecko sa stalo najväčším jednotlivým vojenským darcom Kyjeva po tom, čo USA za vlády prezidenta Donalda Trumpa výrazne obmedzili svoju pomoc. Podľa údajov nemeckej vlády Berlín poskytol alebo vyčlenil na vojenskú pomoc Ukrajine celkovo 57,6 miliardy eur.
Kancelár Friedrich Merz uprednostnil posilnenie vojenských kapacít vrátane pomoci Kyjevu, hoci priznal, že nemecká ekonomika sa nachádza v „štrukturálnej kríze“. Jeho vláda upravila ústavnú dlhovú brzdu, aby mohla toto posilňovanie financovať, a schválila rozpočet na rok 2026, ktorý vyčleňuje rekordných 108,2 miliardy eur na obranu a 11,5 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine. K týmto výdavkom dochádza napriek varovaniam nemeckej centrálnej banky, že krajina smeruje k najvyššiemu rozpočtovému deficitu od znovuzjednotenia, a to do roku 2028.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
