Obr. : Msgr. Viktor Trstenský a biskup Ján Vojtaššák
Proces blahorečenia slovenského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý v roku 1995 inicioval nebohý pápež Ján Pavol II., pokročil po takmer 30 rokoch do ďalšej fázy, o čom informoval 8. augusta 2026 spišský biskup František Trstenský. Správa odštartovala v médiách vlnu nenávistných či lživých vyjadrení a krivých obvinení na adresu katolíckeho biskupa zo strany rôznych subjektov a médií (SME, DenníkN, atď…).
Medzi prvými zaútočila nevyberavým spôsobom na biskupa J. Vojtaššáka FB stránka Židia na Slovensku, ktorá ho označila, že je „Arizátor a udavač…“: https://www.facebook.com/zidianaslovensku/posts/pfbid02YwFwcpwaSjYCQz4taRnLEH99Sw5KifzEzcxxnczSbsuySfvkGuDYdECK4eaDaQGDl
Na obranu biskupa J. Vojtaššáka následne vyšlo niekoľko článkov v médiu marker.sk:
https://marker.sk/clanky/1850/biskup-vojtassak-nebol-ani-kolaborant-ani-arizator
https://marker.sk/clanky/1898/historik-letz-vojtassak-nacizmus-a-fasizmus-jasne-odmietol
https://marker.sk/clanky/1907/od-komunistickych-monsterprocesov-k-exkulpacnej-legende-reakcia-na-text-z-postoja
Čitatelia majú možnosť získať objektívne informácie o J. Vojtaššákovi aj v množstve kníh, ktoré bez ideologických predsudkov hodnotia jeho osobu. Jednou z najnovších je aj Vojtaššákov vlastný životopis, ktorý poznámkami vybavil známy historik a bývalý profesor bohosloveckej fakulty v Bratislave František Vnuk: Ján Vojtaššák: Môj životopis
Alebo aj nová kniha od autora Jána Košiara:
Biskup Ján Vojtaššák – Tri dokumenty, dostupná v el. forme: Biskup Ján Vojtaššák – Tri dokumenty
a dá sa zakúpiť aj v tlačenej forme u vydavateľa:
https://www.luc.sk/linea-recta-brevissima/3120-quas-primas.html
Kniha v troch kapitolách ponúka rôzne zásadné aj málo známe informácie o J. Vojtaššákovi.
V prvej časti „Ján Vojtaššák – biskup ľudomil, apoštol a mučeník“ – obsahuje prierez jeho životom od narodenia až po jeho smrť v Říčanoch pri Prahe 4. augusta 1965, kde bol na sklonku života internovaný.
V druhej časti „Za pravdivý obraz biskupa Vojtaššáka“ – analyzuje neobjektívne a nepravdivé informácie o ňom, zverejnené v knihe: „Pius XII. a Židia, s podtitulom Vatikánsky archivár konečne odhaľuje úlohu pápeža Pacelliho počas druhej svetovej vojny“, ktorá vyšla začiatkom roka 2021. Knihu zostavil Johan Ickx, historik a archivár, riaditeľ Historického archívu sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice.
V ďalšej časti nájdeme „Pamätný spis“ – pojednáva o dokumente, ktorým sa ešte na Slovensku žijúci prenasledovaní obyvatelia židovského pôvodu – pokrstení i nepokrstení – obracajú o pomoc na biskupa Jána Vojtaššáka. Nachádza sa tu aj svedectvo ministra vnútra 1. SR Alexandra Macha o liste, ktorý dostal v marci 1943 od spišského biskupa Jána Vojtaššáka (podkapitola „Tu prišiel list od biskupa Vojtaššáka) a mnohé ďalšie svedectvá.
Údajná arizácia Baldovských kúpeľov
Ako to bolo s údajnou arizáciou Baldovských kúpeľov a množstvo ďalších podrobností zo života biskupa J. Vojtaššáka obsahuje ďalšia kniha, ktorú dávame do pozornosti čitateľov:
Ján Vojtaššák – Biskup v dejinách 20. storočia, ktorá vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum v roku 2018 a jej zostavovateľmi sú Róbert Letz a Peter Jurčaga.
Kniha obsahuje rozsiahly a podrobný opis udalostí zo života J. Vojaššáka, okrem iných aj chronológiu udalostí okolo Baldovských kúpeľov, ktorá je opísaná nasledovne:
1936 – Ladislav Fried z Levoče získal Baldovské kúpele kúpou na verejnej dražbe od firmy Tatranské kúpele a liečebné miesta, úč. spol. za cenu 420 000 Kčs.
22. 12. 1936 – L. Fried si zobral úver od Spišskej úverovej banky v Levoči v sume 250 000 Kčs, aby mohol zaplatiť za kúpu Baldovských kúpeľov.
2. 12. 1938 – L. Fried si zobral od Spišskej úverovej banky v Levoči ďalší úver vo výške 60 000 Kčs, aby mohol splatiť kúpu Baldovských kúpeťov. Výška úveru tak dosiahla 310 000 Kčs. Ako zábezpeku dal banke záložné právo na kúpele. Úver však nesplácal a do schátraného areálu a zariadenia kúpeľov neinvestoval.
marec 1939 – L. Fried emigroval do Palestíny. Baldovské kúpele ostali bez správy. L. Frieda formálne zastupoval jeho otec, advokát Móric Fried, Kúpele mali oficiálne jedného zamestnanca, Dezidera Fábryho, Ten predával minerálnu vodu. Zisk inkasoval M. Fried.
9. 5. 1941 – Okresný úrad v Levoči na návrh Štátneho pozemkového úradu vymenoval za prechodného dozorcu a správcu Baldovských kúpeľov Cyrila Salvu, správcu biskupského internátu v Spišskej Kapitule. Dôvodom bola skutočnosť, že kúpele nemali žiadnu správu. Salva prevzal kúpele 18.
a 22. 5. 1941.
9. 5. 1941 – Na základe zmluvy Mórica Frieda s Gejzom Kobylitzom bolo do objektov Baldovských kúpeľov nasťahovaných 156 nemeckých detí z Nemecka na rekreačné účely. Kúpele opustili
21. 9. 1941. Ich pobyt spôsobil škodu vo výške 16 000 Ks.
1. 10. 1941 – Ústredný hospodársky úrad zaviedol na Baldovské kúpele nútenú správu.
16. 11. 1941 – Spišské biskupstvo podalo oficiálnu žiadosť podľa platných zákonov o arizáciu Baldovských kúpelov (z právneho hľadiska v tom čase iná cesta získania tohto majetku nebola možná).
13. 12. 1941 – Obchodník Dr. Michael Bierbrunner zo Spišského Podhradia požiadal o arizáciu Baldovských kúpeľov prostredníctvom Štátneho sekretariátu pre záležitosti nemeckej národnostnej skupiny.
1942 – Spišská úverová banka v Levoči podala na C. Salvu ako správcu Baldovských kúpelov exekučnú žalobu za nesplácanie úveru, ktorý vytvoril ešte L. Fried. Pod dojmom tejto veci C. Salva nahovoril biskupa J. Vojtaššáka, aby dal ponuku na kúpu Baldoviec.
4. 2. 1942 – Biskup J. Vojtaššák v mene Spišskej diecézy požiadal Ústredný hospodársky úrad o kúpu Baldovských kúpeľov. Cieľom bolo vybudovanie rekreačného strediska pre kňazov a zamestnancov biskupstva.
28. 3. 1942 – Rozhodnutím Ústredného hospodárskeho úradu boli Baldovské kúpele prevedené na Spišské biskupstvo. Ich odhadovaná cena bola 420 000 Ks. Spišské biskupstvo sa zaviazalo vyrovnať pasíva, ktoré vznikli z nevyplatenia úveru L. Frieda voči Spišskej úverovej banke. Kúpele boli
v schátranom, zanedbanom stave, čo dokazujú aj mnohé fotografie uložené v diecéznom archíve.
25. 4. 1942 – Spolok pre liečebnú nápravu v Bratislave podal žiadosť adresovanú Ústrednému hospodárskemu úradu o pridelenie Baldovských kúpelov formálnou cestou arizácie.
13. 7. 1944 – Rozhodnutím Ústredného hospodárskeho úradu bola likvidačná hodnota Baldovských kúpeľov určená na 426 820 Ks a 10 hal. Spišské biskupstvo vyplatilo Spišskej banke dlh po L. Friedovi vo výške 338 630 Ks a na úrokoch 5 757 Ks 95 hal. Spišské biskupstvo sa zaviazalo zvyškovú hodnotu 75 612 Ks 5 hal. zložiť v hotovosti u Okresného súdu v Spišskom Podhradí. Biskupstvo investovalo do obnovy kúpeľov celkovo 3 290 000 Ks.
30. 9. 1946 – Ministerstvo vnútra po preskúmaní kauzy Baldovské kúpele prišlo k záveru, že Spišské biskupstvo Baldovce nearizovalo, ale kúpilo na verejnej dražbe u okresného súdu v Spišskom Podhradí.
13. 2. 1948 – Okresný súd v Spišskom Podhradí rozhodol, že Spišské biskupstvo zastúpené biskupom J. Vojtaššákom možno považovať za poctivého držiteľa. Znamená to, že majetok nezískal preto, aby s ním ďalej manipuloval, ale investoval doň veľa prostriedkov, aby ho zveľadil.
22. 9. 1948 – Podľa zákona zo 6. 4. 1948 o znárodnení prírodných liečivých zdrojov a kúpeľov boli Baldovské kúpele znárodnené a prevzaté štátom. (Ten po znárodnení kúpeľné budovy zbúral a danú lokalitu premenil na továreň na plnenie známej Baldovskej minerálky.)
26. 5. 1950 – Okresný súd v Levoči prijal uznesenie o zastavení reštitučného pokračovania Baldovských kúpeľov v prospech L. Frieda.
28. 3. 1951 – Krajský súd v Košiciach prijal uznesenie v reštitučnej veci Ladislava Frieda. Krajský súd týmto uznesením rozhodol, že zamieta návrh reštituenta na vrátenie kúpeľov Baldovce, náhradu škody a ušlý zisk.
Na záver ešte jedna poznámka:
V roku 1946 začala československá vláda, ako aj niektorí slovenskí komunisti (Husák, Clementis, Novomeský a i.) vyvíjať tlak pri Svätej stolici na odstránenie viacerých slovenských biskupov, najmä Vojtaššáka. Z tohto dôvodu Ministerstvo zahraničných vecí ČSR požiadalo Ministerstvo vnútra o preskúmanie tejto arizácie. Ministerstvo vnútra 30. septembra 1946 odpovedalo, že: „Biskup Vojtaššák nearizoval za Slovenského štátu žiaden židovský majetok, ale vydražil vo verejnej dražbe v Spišskom Podhradí u okresného súdu Baldovské kúpele, na ktorých bola dlžoba 400.000 Kčs.” Identický posudok dalo Ministerstvo zahraničných vecí Ministerstvu spravodlivosti aj v roku 1948, keď sa zas zbierali dôkazy proti Vojtaššákovi.
Vtedajší komunistickí sudcovia biskupa v januári 1951 odsúdili v 74. roku jeho života na 24 rokov ťažkého väzenia! O príprave procesu, obsadení rolí aj o výške trestov vopred rozhodla Komunistická strana. Vojtaššákovi vtedy prišili rôzne „zločinné“ skutky: úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu (hoci vojakom nikdy nebol), ba ešte aj vyzvedačstvo. Obvinenie z arizácie tam však nenachádzame. To priniesli až súčasné progresívne a protikatolícke kruhy.
Spišský biskup Ján Vojtaššák bol plne súdne rehabilitovaný 27. septembra 1990.
Zdroj feed zsi.sk
