Otázka bola, či pri slanej morskej vode alebo pri sladkej vode v akvaparku. Čo je lepšie? Krátkou analýzou sa ukázalo, že lepšie je more. Keď som do nej zahrnul možnosti mojej peňaženky, tak ukázala skôr na akvapark. Ten bude aspoň lacný!!!
Keďže to bola už moja 27. letná sezóna v živote, plný skúseností som vyrazil skoro ráno o deviatej. Teda asi iba pre mňa je o 9:00 skoro, zdá sa, že iní návštevníci začali parkovisko pri akvaparku plniť ešte o pár hodín skôr… O deviatej tam už bol Armagedon. Boj o voľné miesto pripomínal boj o prežitie. Po niekoľkých minútach zúfalého krúženia som našiel asi posledné voľné miesto.
Malo to však jeden háčik…
Oproti mne stál šofér s krásnym novým Mercedesom. Začal sa drsný súboj o voľné miesto na zaparkovanie. Môj starý Seat alebo jeho luxusný tátoš, ktorý je možno drahší ako dvojizbový byt v Bratislave? „Mňa tie poškriabané plechy budú mrzieť určite menej ako jeho,“ povedal som si. Dupol som teda na plyn a rýchlo som sa pichol na voľné miesto. Hovorí sa, že šťastie si človek nekúpi. Očividne si človek nekúpi ani parkovanie pred akvaparkom.
Veselým krokom som išiel k pokladni na lístky. Ani 15-minútový rad na turnikety mi deň neznepríjemnil. Vyhral som predsa boj o parkovacie miesto. Pri kúpe lístka som dostal menší infarkt. Na cenníku bola suma 40 eur na osobu. „Prosím vás, to je cena na celý týždeň?“ opýtal som sa nesmelo. Pani pokladníčka mi rýchlo vysvetlila, že za tie parádne atrakcie to je výborná cena.
Cez šatne som sa dostal do teplučkého bazénu. Dokonca som našiel voľné miesto na masáž chrbta s tryskami. No môže byť deň ešte krajší? Vyhral som parkovacie miesto, močím svoje telo v teplom bazéne a čakám na nežné dotyky bubliniek, ktoré sa budú rozbíjať na mojom chrbte.
Trysky sa spustili. Vedľa seba som videl ľudí s blaženým výrazom. Zistil som, prečo práve moje miesto nebolo obsadené. Tryska nefunguje. Pozeral som, či niekto neodíde z miesta s funkčnou tryskou… Nie, ani za svet, všetci sedia ako prilepení. Rezignovane som teda ďalej sedel v teplom bazéne. Žiaľ, pre mňa bez bubliniek. Ale tak človek nemôže očakávať, že bude všetko dokonalé za ľudových 40 eur.
Nastal čas obeda. Ľudí je pri stánkoch viac ako v bazéne. „Nech sa už skončia tie letné prázdniny,“ povzdychol som si. Nápad ísť si od ľudí oddýchnuť do akvaparku nebol najlepší. Ako keď si chcete oddýchnuť od komárov v lete pri rybníku.
Nečakám na kúpaliskách kvalitu jedla ako v klasickej reštaurácii, no pýtať si za polotovary takmer toľko, ako v michelinskej reštaurácii v centre Paríža, je dosť trúfalé. Mal som si radšej ako správny Slovák urobiť lepeňáky.
Neďaleko odo mňa dojčila žena svoje dieťa. Zostal som pohoršený. Jej syn si užíva kvalitnú stravu zadarmo a ja som sa musel uskromniť s predraženým polotovarom!
Rozhodol som sa radšej ísť meditovať na lehátku, teda spať. Mal som na to plné právo. Vstával som skoro ráno a bojoval o svoje parkovacie miesto! Po hodine hlbokého meditovania ma zobudili animátori. Tí sa rozhodli zorganizovať súťaž pre deti. Dieťa, ktoré vydrží najdlhšie kričať do mikrofónu slovo „hrošík,“ dostane nanuk v tvare hrocha!!! Vedel by som si predstaviť aj krajšie a tichšie prebudenie. Napríklad prelet stíhačky alebo výbuch granátu pri hlave.
V rozospatom stave mi napadol skvelý nápad. Pôjdem na tobogan! A nie na obyčajný tobogan, ale na ten najväčší! Pri pohľade na ošúchanú šmykľavku, ktorá má svoje najlepšie časy slávy dávno za sebou, som sa upokojoval, že za tých 40 eur nemôžem predsa čakať dokonalosť.
Po hodine čakania som sa konečne dostal na rad. „Pri troche šťastia sa rozpadne a moje utrpenie z dnešného dňa sa skončí,“ povedal som si. Vnútorne som sa prežehnal a svoj osud zveril tejto nie najmladšej kovovej konštrukcii. Nasledovalo desať sekúnd zábavy a mierneho adrenalínu. Úspešne som dopadol do vody. Prežil som. Za desať sekúnd zábavy som zaplatil 40 eur. To sú štyri eurá za sekundu!
Zhodnotil som si, že ďalšiu hodinu v rade na polorozpadnutý tobogan čakať nebudem.
Pomaly som teda išiel domov. Na parkovisku som v diaľke zahliadol Mercedes z rána. Išiel som okolo neho a uvidel, že má na kolese papuču od policajtov. Pousmial som sa.
Uvedomil som si, že ten deň vlastne nebol až taký zlý. Tryska síce nefungovala, obed stál skoro ako večera v Paríži a na tobogane som čakal hodinu kvôli desiatim sekundám zábavy. Ale aspoň som nedostal pokutu.
A viete, na čo je dobré mať staré auto? Občas vám takto zachráni peniaze.
Zdroj feed teraz.sk
