Objednávky zo zahraničia sa zvýšili o 4 %, zatiaľ čo domáce objednávky klesli o 3 %. Kríza predaja v Nemecku má svoje domáce príčiny, uviedol hlavný ekonóm VDMA Johannes Gernandt. „V Nemecku sa stále investuje príliš málo. Je to aj preto, že vláda zatiaľ dôsledne neimplementovala ohlásené reformy,“ vysvetlil. Pozitívny vývoj objednávok zo zahraničia podľa ekonóma odráža zlepšenú podnikateľskú klímu a celkovo je povzbudivým signálom pre odvetvie.
Za tri mesiace od mája do júla sa celkové objednávky po zohľadnení inflácie zvýšili o 8 %, keď silný rast v krajinách mimo eurozóny kompenzoval poklesy v Nemecku a na iných európskych trhoch. Za sedem mesiacov roka do konca júla globálne objednávky podľa údajov VDMA vzrástli o 5 %.
Inštitút Ifo zlepšil prognózu rastu nemeckého hrubého domáceho produktu
Mníchovský ekonomický inštitút Ifo zlepšil svoju prognózu rastu nemeckého hospodárstva. Inštitút uviedol, že silnejšie fiškálne výdavky, zlepšujúce sa priemyselné objednávky a zahraničný dopyt prevažujú nad negatívnym vplyvom vyšších cien energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Podľa prognózy, ktorú Ifo zverejnil vo štvrtok, nemecký hrubý domáci produkt vzrastie v tomto roku o 1,4 % a v budúcom roku o 1,2 %. Predošlá predikcia inštitútu rátala s tým, že nemecká ekonomika v tomto aj v budúcom roku vzrastie len o 0,8 %.
Inštitút uviedol, že zlepšenie prognózy sčasti vyplýva z revidovaných údajov o raste nemeckého hospodárstva. Vládne výdavky na infraštruktúru, klimatickú neutralitu a obranu pritom tento rok poskytnú fiškálny stimul v hodnote takmer 40 miliárd eur, uviedol Ifo.
Očakáva sa, že hospodárske oživenie podporí aj export, ktorému pomôže silný globálny dopyt. Ifo však uviedol, že vyššie ceny energií v dôsledku vojny v Iráne udržia spotrebu domácností na nízkej úrovni a zvýšia infláciu v tomto roku na 2,8 % a v budúcom na 3 %.
Tržby nemeckého chemického priemyslu v druhom kvartáli výrazne stúpli
Tržby nemeckého chemického a farmaceutického priemyslu v druhom kvartáli výrazne vzrástli, a to prvýkrát za tri roky. Uviedol to vo štvrtok nemecký Zväz chemického priemyslu (VCI). Podľa zväzu tomu čiastočne pomohol rast cien produkcie v dôsledku problémov v dodávateľskom reťazci pre vojnu v Iráne, ktoré viac postihli konkurentov v Ázii a na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Medzikvartálne sa tržby nemeckého chemického a farmaceutického sektora v druhom štvrťroku zvýšili o 7,3 %. Pomohol tomu rast produkcie o 2,4 % a zvýšenie výrobných cien o 5,7 %. VCI však zlepšenie označil za dočasné. „Hromadenie zásob a geopolitické otrasy nepredstavujú obrat. Staré problémy len tak nezmizli. Nemecký priemysel konečne potrebuje konzistentný postup na zvýšenie konkurencieschopnosti,“ povedal prezident VCI Markus Steilemann.
Nemecký Zväz chemického priemyslu predpokladá, že produkcia odvetvia za celý tento rok klesne o 1,5 %. Na začiatku roka pritom očakával, že bude stagnovať. Vyššie výrobné ceny by však mali celoročné tržby sektora zväčšiť o 2,5 %.
Nemecké spoločnosti si želajú prísnejšiu obchodnú politiku EÚ voči Číne
Nemecké spoločnosti si želajú, aby Európska únia sprísnila svoju obchodnú politiku voči Číne. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky vo štvrtok zverejnila Nemecká obchodná a priemyselná komora (DIHK). Z približne 1300 oslovených spoločností sa 55 % vyjadrilo, že takéto sprísnenie podporujú aj v prípade, keby im to malo uškodiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Prieskum ďalej ukázala, že 66 % spoločností pociťuje rastúcu čínsku konkurenciu, pričom 35 % vníma tento tlak ako silný až veľmi silný. V priemysle eviduje čoraz tvrdšiu konkurenciu z Číny až 83 % firiem. Podniky sa snažia čeliť čínskej konkurencii rôznymi spôsobmi vrátane vývoja nových produktov (60 %), znižovania nákladov (50 %) a hľadania nových trhov (39 %).
„Spoločnosti sa nezmierili so svojim osudom,“ poznamenal hlavný analytik DIHK Volker Treier. „Viac konkurencie neznamená automaticky menej obchodu s Čínou. Pre spoločnosti ide o to, aby sa udržali a zároveň pokračovali v spolupráci tam, kde to má ekonomický zmysel,“ dodal Treier.
Väčšina podnikov od Bruselu očakáva, že podnikne kroky na zníženie závislosti Európy od ázijskej exportnej veľmoci. Viac ako dve tretiny (67 %) v tejto súvislosti vyjadrili želanie, aby EÚ uplatňovala jednotný postoj v oblasti zahraničného obchodu.
Zdroj feed teraz.sk
