Štáb idickej televízie cestoval za hranice Kábulu, aby videl, ako krajina, ktorá už nie je vo vojne, žije v chudobe, izolácii a pod vládou Talibanu.
Päť rokov po stiahnutí amerických vojsk už Afganistan nie je krajinou vo vojne, ako ju svet kedysi poznal. Ulice Kábulu sú rušné, trhy sú otvorené a dunenie náletov v dedinách, ktoré sa pod nimi kedysi triasli, doznie. Krajina, ktorá sa vynorila z dvoch desaťročí konfliktu, je však zároveň izolovanejšia, chudobnejšia a pevne pod vládou Talibanu.
Šéfka spravodajského tímu Runjhun Sharma cestuje za hranice Kábulu, aby videla, ako vyzerá nový Afganistan v teréne – očami ľudí, ktorí prežili vojnu, farmárov prispôsobujúcich sa rozsiahlym obmedzeniam Talibanu a úradníkov, ktorí sa snažia presvedčiť svet, že si krajina zaslúži uznanie.
Jedno z najstrašidelnejších stretnutí v dokumente sa odohráva v dedine neďaleko bývalej americkej základne, kde sa Mohammed Saabr vracia do pozostatkov svojho domu a rozpráva o strate siedmich členov svojej rodiny pri americkej vojenskej operácii. Pre rodiny, ako je tá jeho, sa vojna možno skončila, ale sotva je to história.
Sharma a jej tím tiež sledujú predstaviteľov Talibanu do bývalých oblastí pestovania maku blízko pakistanských hraníc. Kedysi rozsiahla afganská ópiová ekonomika sa pod zákazom Talibanu prudko zmenšila – čo sa rokmi amerických vojenských operácií nepodarilo dosiahnuť. Hnutie to prezentuje ako veľký úspech.
Poľnohospodári však opisujú druhú stranu tejto zmeny: Plodiny, ktoré nahradili mak, prinášajú oveľa menej peňazí v čase, keď sú chudoba a hlad už rozšírené.
A je tu ďalší príbeh, ktorý kamera rozpráva takmer bez postáv. Ženy sú na uliciach Kábulu sotva viditeľné. V jednom momente upúta pozornosť aj pohľad na novinárku cestujúcu vo vozidle Talibanu. Neskôr sa otázky týkajúce sa vzdelávania žien a verejného života stanú ústredným bodom rozhovoru s vedením Talibanu, no samotné afganské ženy zostávajú do značnej miery mimo záberu.
Politickým ústredným bodom filmu je vzácny rozhovor s hlavným hovorcom Talibanu v Kandaháre. Hovorí o sankciách, zmrazených afganských aktívach, vzťahoch s Washingtonom, užších hospodárskych väzbách s Ruskom a požiadavke skupiny na medzinárodné uznanie, pričom odmieta vonkajší tlak na zmenu vnútorných zákonov Afganistanu.
Dokument končí späť v Kábule, kde si stúpenci Talibanu pripomínajú päť rokov pri moci s vlajkami Islamského emirátu a zbraňami, ktoré Američania zanechali pred starou americkou ambasádou – symbolmi vojny, o ktorej veria, že ju vyhrali, v krajine, ktorá stále zisťuje, čo bude ďalej.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
