„V minulosti sa po tomto akte rozozneli rapkáče – buď to boli veľké kostolné rapkáče alebo malí chlapci behali po dedine aj po mestách s ručnými malými rapkáčmi, s ktorými rapkali a tým vlastne oznamovali začiatok posvätného ticha,“ priblížila. Tradícia o zvonoch odlietajúcich do Ríma podľa nej vznikla ako vysvetlenie, prečo zvony na tri dni zmĺknu. Rím bol pritom vnímaný ako centrum kresťanstva.
Gazdovia na Zelený štvrtok dopoludnia sadili aj niektoré druhy strukovín, ako cícer, fazuľa, hrach, šošovica, o ktorých sa hovorilo, že sa „zaviažu“. Preto bolo dobré podľa Nádaskej zasadiť ich práve na Zelený štvrtok.
Zelený štvrtok je zároveň spojený so striedmosťou. „Už názov naznačoval tradíciu zjesť niečo zelené počas tohto dňa,“ podotkla etnologička s tým, že po dlhej zime bolo prirodzené dopĺňať prírodné vitamíny. „Či to boli lístky mladej žihľavy, mladý šťaveľ, medvedí cesnak alebo iné bylinky a rastlinky, ktoré v súčasnosti niektorí ľudia považujú za burinu. Naši predkovia ich vedeli zužitkovať, vedeli z nich uvariť veľmi chutnú omáčku, prívarok alebo polievku a zakomponovali ich do jedla,“ priblížila. Tieto jedlá mali podľa nej zabezpečiť zdravie počas celého roka.
Spomenula aj ďalšie rituály, ktoré boli v minulosti obľúbené. Na Zelený štvrtok napríklad slobodné dievčatá skoro ráno vstali, zišli sa pod vŕbou a česali sa. Verili, že im to prinesie krásne a husté vlasy. „Vlasy považovali za ideál dievoctva. Kým sa nevydali, tak si dávali záležať na tom, aby vlasy boli naozaj krásne, husté a udržiavané. Preto aj tento rituál,“ dodala Nádaská.
Zdroj feed teraz.sk
