Uplatňovanie zákona, ktorý schválil izraelský parlament v pondelok večer, na okupovanom palestínskom území by podľa Türka predstavovalo vojnový zločin. Legislatíva je podľa neho v zjavnom rozpore s povinnosťami Izraela vyplývajúcimi z medzinárodného práva.
„Vzbudzuje vážne obavy z porušenia práva na spravodlivý proces, je to vyslovene diskriminačný a musí byť bezodkladne zrušený,“ zdôraznil komisár.
Podobne generálny tajomník OSN António Guterres prostredníctvom svojho hovorcu vyzval izraelskú vládu, aby zákon zrušila a neuplatňovala ho. „Diskriminačná povaha tohto konkrétneho zákona ho robí obzvlášť krutým,“ uviedol hovorca Stéphane Dujarric.
Zákon stanovuje, že Palestínčania na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorých vojenské súdy uznajú vinnými zo spáchania útokov klasifikovaných ako teroristické, budú automaticky odsúdení na trest smrti obesením.
Izraelské civilné súdy si zase budú môcť vybrať medzi trestom smrti alebo doživotným trestom pre osoby, ktoré odsúdia za vraždu spáchanú s nacionalistickým motívom alebo s „úmyslom poškodiť štát“. Podľa právnych expertov však formulácia zákona v praxi znamená, že trest smrti môžu prakticky dostať len palestínski občania Izraela, no nie Izraelčania židovského pôvodu.
Legislatíva má nadobudnúť účinnosť o 30 dní, jej uplatnenie však môže zablokovať verdikt najvyššieho súdu v prebiehajúcom konaní.
V Izraeli sa trest smrti v súčasnosti ukladá iba za spáchanie niekoľkých mimoriadne závažných trestných činov, ako je vlastizrada alebo zločiny proti ľudskosti. Židovský štát ho však v praxi nevyužíva. Poslednou popravenou osobou bol v roku 1962 nacistický vojnový zločinec a jeden z hlavných organizátorov holokaustu Adolf Eichmann.
Európska únia poukázala na to, že Izrael dlhodobo dodržiaval moratórium na popravy aj na ukladanie trestov smrti, čím „napriek zložitej bezpečnostnej situácii“ išiel v regióne príkladom. Preto schválenie zákona považuje za „závažný krok späť v porovnaní s doterajšou praxou a vlastnými záväzkami Izraela“. „Hlboko nás znepokojuje fakticky diskriminačný charakter tohto návrhu,“ uviedla vo vyhlásení v mene EÚ šéfka jej diplomacie Kaja Kallasová.
Zdroj feed teraz.sk
