Cieľom tejto medzinárodnej intervencie bolo ukončenie vojny v Kosove v rokoch 1998-99.
V čase vojny bolo Kosovo provinciou Srbska a pri zásahoch srbských vládnych síl tam prišlo o život približne 13.000 ľudí, väčšinou etnických Albáncov. Po vojne až do roku 2008, keď Kosovo vyhlásilo nezávislosť, spravovala toto územie Organizácia Spojených národov. Vyhlásenie nezávislosti Kosova vláda v Belehrade stále neuznala.
Na pietnej spomienke v Račaku sa v pondelok zúčastnila kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, premiér Albin Kurti a predseda parlamentu Glauk Konjufca.
Prítomný bol aj bývalý americký diplomat William Walker, ktorý v čase tragédie viedol misiu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), poverenú dohliadať na dohodu o prímerí.
Ako pripomína AP, že fakt, že Walker na opis zabíjania v Račaku použil slovo masaker, pripravil pôdu pre 78 dní trvajúcu operáciu jednotiek NATO, ktorá ukončila vojnu v Kosove. Walkera v Kosove uctievajú ako hrdinu, dodala agentúra.
Vláda vtedajšieho srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v súvislosti s prípadom Račak tvrdila, že obeťami boli príslušníkmi povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorí boli zabití v boji so srbskými bezpečnostnými silami.
Prezidentka Osmaniová v pondelok udalosti spred 25 rokov označila za jeden z najstrašnejších masakrov spáchaných Miloševičovým režimom, ktorý opäť ukázal, že zámerom srbského vedenia bolo páchať zločiny proti ľudskosti a genocídu na ľude Kosova.
Premiér Kurti vo svojom prejave odsúdil úradujúceho srbského prezidenta Aleksandara Vučiča za to, že ani ako Miloševičov minister informácií a ani ako súčasný prezident Srbska neuznal zodpovednosť a neospravedlnil sa za masaker v Račaku.
Vzťahy medzi oboma susednými krajinami zostávajú napäté a z času na čas prerastú do krízy – aj v septembri 2023 si prestrelka medzi približne 30 srbskými ozbrojencami a políciou v severnom Kosove vyžiadala smrť jedného dôstojníka a troch ozbrojencov.
Zdroj feed teraz.sk