Na za?iatku roka 2023 prevládalo pod?a klimatológov nezvy?ajne teplé po?asie s výdatnými zrážkami. Pôda tak bola plne nasýtená na celom Slovensku. „Januárové hodnoty teploty vzduchu, ktoré boli skôr typické pre jarné mesiace, spôsobili ve?mi skorý nástup kvitnutia kvetov u liesky oby?ajnej, pu?ania pú?ikov a za?iatku zalis?ovania bazy ?iernej, hlásené najmä z oblastí Záhoria, Podunajskej nížiny a dolnej Nitry,“ uviedli.
Odborníci poukázali, že následné holomrazy vo februári ?iasto?ne poškodili repku na dolnom Považí. Na konci februára plese? snežná zni?ila mak siaty na Spiši.
Na za?iatku jari hlásili na juhu a východe pozastavený rast na oziminách. Chýbajúca vlaha na Spiši sa prejavila aj na vývoji ja?me?a, trávach a lucerne, priblížili klimatológovia. „Nástup vyšších teplôt vzduchu urýchlil rast vegetácie a pu?anie ovocných stromov, pri?om na niektorých miestach nastal posun vo fenologickej fáze kvitnutia stromov o viac ako dva týždne skôr v porovnaní s dlhodobým normálom,“ skonštatovali.
Odborníci tvrdia, že rozkvitnuté marhule, broskyne a drobné ovocie na niektorých miestach západného a stredného Slovenska poškodil mráz koncom marca. V máji bolo slabšie kvitnutie a ope?ovanie ovocných stromov najmä na západe. Vlhké po?asie koncom apríla, v máji a na za?iatku júna spôsobilo pod?a nich ve?mi vhodné podmienky na šírenie peronospóry vini?a vo vinohradoch takmer celého západného Slovenska. „Výsledkom bol ve?mi silný až kalamitný výskyt s poškodením úrody na úrovni 50 až 100 percent,“ poznamenali klimatológovia.
Uviedli, že na prelome mája a júna za?ali pribúda? hlásenia o prejavovaných dosahoch sucha z roku 2022 na lesných porastoch. V niektorých lokalitách napríklad zaznamenali 30-percentné odlistnenie bukov. Oslabené porasty ?asto napadol lykožrút bukový a niektoré vyschli úplne. Výrazne oslabené stromy atakoval podkôrny hmyz ?i drevokazné huby, povedali odborníci. Na jese? na Podunajskej nížine pod?a nich masívne uschýnali na starších duboch spôsobené predchádzajúcim suchom. Dosahy sucha z roku 2022 zaznamenali aj v Slovenskom krase na smrekovci opadavom.
Na za?iatku leta na východe pod?a nich trpeli rastliny nedostatkom vlahy. Vývoj zemiakov stagnoval, mak jarný bol nízky s menšími hlavi?kami. Nahlásené boli aj choroby a škodcovia. „Vysoké teploty vzduchu prispeli v júli k presúšaniu pôdy, vädnutiu porastov, rýchlejšiemu dozrievaniu obilnín a skorších odrôd zemiakov. Na ovocných stromoch bol zaznamenaný spomalený rast plodov, ale aj ich opad,“ priblížili klimatológovia.
Dosahy sucha boli na Podunajskej nížine a Juhoslovenskej kotline na kukurici, slne?nici, sóji aj cukrovej repe. Nedostatkom zrážok trpeli i okopaniny. Vysoké teploty spôsobovali problém najmä paprikám a uhorkám. V priebehu augusta zaznamenali nerovnomerne rozložené vä?šie zrážky, ktoré miestami sprevádzalo aj krupobitie. Vlaha bola prospešná pre kukuricu, repu, sóju, lucernu, trávy ?i ovocné stromy, ale napomohla aj výskytu hubových ochorení, opísali odborníci.
Zrážky v novembri na Spiši a Hornom Zemplíne spôsobili pod?a nich zmá?anie a žltnutie ozimín. Na konci novembra sa vyskytla snehová pokrývka na ešte stále zelených listoch stromov a kríkoch. Opadanie listov v niektorých lokalitách, najmä na západe, pokra?ovalo do polovice decembra. Zrážky koncom roka spôsobili podmá?anie pôd, státie vody na poliach a vzostup vodných tokov.
Zdroj feed teraz.sk
