Šéfka zahraničnej politiky Kaja Kallasová uviedla, že sa uskutočnili diskusie, ale odmietla poskytnúť podrobnosti.
EÚ diskutovala o možnej európskej reakcii, ak USA splnia svoju hrozbu získania Grónska, uviedla šéfka zahraničnej politiky Kaja Kallasová.
Americký prezident Donald Trump zopakoval svoj dlhodobý záujem o prevzatie autonómneho dánskeho územia krátko po tom, čo Washington minulý víkend zaútočil na Venezuelu. Kodaň uviedla, že Trumpa treba brať „vážne, keď hovorí, že chce Grónsko“.
Trump a jeho administratíva rokujú o možnej snahe o kúpu arktického ostrova, potvrdila v stredu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
V rozhovore pre novinárov vo štvrtok šéfka zahraničnej politiky EÚ Kallasová uviedla, že „správy, ktoré počujeme ohľadom Grónska, sú mimoriadne znepokojujúce“. Dodala, že európski lídri diskutovali o tom, „či je to skutočná hrozba, a ak áno, aká by bola naša reakcia“.
Hoci šéfka zahraničnej politiky neuviedla podrobnosti, európski politici údajne zvažujú štyri hlavné možnosti reakcie na odradenie od potenciálnych krokov USA, uvádza Politico. Prvou je dosiahnutie kompromisu, kde USA získajú symbolické bezpečnostné „víťazstvo“, zatiaľ čo Dánsko a Grónsko si zachovajú svoju suverenitu. Druhou je zvýšenie financovania Grónska, čím sa nezávislosť v rámci Európy stane atraktívnejšou ako dohoda s USA. Tretím je ekonomická odveta a štvrtým je nasadenie vojsk ako odstrašujúci prostriedok.
V stredu skupina šiestich lídrov EÚ a Spojeného kráľovstva vydala spoločné vyhlásenie, v ktorom obhajuje status Grónska ako súčasti Dánska. Dokument sa starostlivo vyhýba odsúdeniu ambícií USA získať toto územie, namiesto toho označuje Washington za „nevyhnutného partnera“ a vyzýva ho, aby dodržiaval zásady OSN, ako je zvrchovanosť a územná celistvosť.
Skutočnosť, že vyhlásenie podpísalo iba šesť z 27 krajín EÚ, viedla kritikov k tomu, že blok na globálnej scéne vyzerá rozdelené a slabé a nie je ochotný riskovať antagonizáciu voči USA.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
