Nové pravidlá sa týkajú najmä používania veľkých a malých písmen, písania so spojovníkom a spojeného či rozdeleného zápisu niektorých výrazov s predponami. Okrem iného sa veľkým písmenom budú písať názvy obyvateľov miest, ako napríklad Varšavčan či Krakovčan, podobne ako je to v slovenčine, a tiež prvé písmeno v názvoch verejných priestranstiev, ako námestie, aleja či park. Veľkým písmenom budú vždy začínať aj názvy značiek a firiem. Spolu so slovom sa budú písať predpony a napríklad súčasný zápis poľského výrazu „nie rozumiem“ (nerozumiem) tak bude po novom „nierozumiem.“
Jazykovedkyňa Joanna Satola-Staškowiak pre agentúru PAP uviedla, že reforma zasahuje hlbšie ako posledné úpravy v iných slovanských krajinách a predstavuje výnimočné obdobie v dejinách poľského jazyka. „Zmeny v jazyku zvyčajne pozorujeme s historickým odstupom. Tentoraz ich však môžeme sledovať v reálnom čase, sme ich účastníkmi a svedkami,“ uviedla odborníčka z Humanitno-ekonomickej akadémie v Lodži. Reforma podľa nej pre niektorých predstavuje výzvu a pre iných vítané zjednotenie pravidiel.
Podľa vyjadrenia jazykovedkyne Urbancovej pre TASR každá reforma reaguje na to, ako sa jazyk používa v praxi. „Na ľudí vplýva množstvo faktorov a písanie môžu ovplyvniť aj cudzie jazyky. Niektoré odchýlky od normy bývajú odrazom zložitej ortografickej sústavy. Ľudia sa snažia písať tak, aby to bolo pre nich logické, hľadajú analógie,“ vysvetlila.
Slovakistka si myslí, že zrozumiteľnosť medzi poľštinou a slovenčinou sa vo všeobecnosti nemení. Dôležitá je podľa nej téma rozhovoru a ďalšie faktory súvisiace priamo so situáciou. „Stretávam sa s názormi, že ak rozhovor prebieha na horách a vieme, že sa budeme rozprávať o turistike, okrem toho gestikulujeme, máme dojem, že si úplne rozumieme,“ tvrdí a dodáva že iné je to v nejasnejších situáciách, napríklad na pracovnej porade.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Zdroj feed teraz.sk
