Podľa Mačičákovej sa vianočné zvyky na poľskej strane Spiša nelíšia od tých, ktoré majú Slováci v spišských obciach za hranicou. „Za mojich mladých čias bolo všetko po slovensky. Boli sme v Poľsku, ale tradície boli slovenské,“ uviedla Mačičáková pre TASR. Prejavuje sa to aj pri podobnosti miestnych krojov. „Kto nevie, tak ani nezistí, či je v Ždiari, v Jurgove alebo v Javorine,“ dodáva.
Štedrý večer je doteraz spojený s pôstnymi jedlami: hrachovou polievkou, žurom, čiže jedlom zo sušených sliviek, oblátkami či senom pod obrusom ako symbolom uloženia novonarodeného Ježiša v jasliach. „Tu ryba ako tradičné jedlo nikdy nebola,“ pokračuje Mačičáková a dodáva, že nové jedlá ako ryby či pirohy si ľudia priniesli z poľských miest, kam chodili za prácou.
Podobne ako v niektorých obciach na slovenskej strane Spiša, ani v Jurgove sa nejedáva mäso počas štedrej večere a podáva sa až po polnočnej omši. Počas sviatkov dodnes navštevuje domy kňaz s miništrantmi, čo neprerušila ani pandémia, spievajú sa koledy a dávajú dary.
Ďalšia členka miestnej slovenskej komunity si spomenula aj na vianočnú vinšovačku: „Na scešče, na zdrovie, na to Boze narodzenie, žeby še vam dažiô, v kumože, v obože, v každym kontku po džečontku a na poščeli troje.“
Folklór má v obci dodnes výrazné miesto a tunajšie folklórne súbory vystupujú aj na Slovensku. Mladí sa podľa miestnych do tradícií zapájajú dobrovoľne. „Je to láska k folklóru, nič iné,“ dodáva Anna Mačičáková.
Vzťahy medzi Poliakmi a Slovákmi v Jurgove sú tradične dobré, spoločné podujatia a sviatočné stretnutia sú otvorené pre všetkých bez rozdielu. Miestny kňaz sa dokonca naučil slovenské texty, aby mohol sláviť omše v jazyku slovenskej komunity.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Zdroj feed teraz.sk