Ak by sú?asný, fragmentovaný kolektívny Západ mal niekedy šancu by? zachránený pred Kentaurom zabudnutia, túto úlohu musí vykona? definitívny západný civiliza?ný štát: Pallas Athena Italia.
V Botticelliho majstrovskom diele Pallas a Kentaur (1482 – 1483), ktoré si môžete pozrie? v Galérii Uffizi vo Florencii, je paralela medzi Firenze a Aténou nezamenite?ná, pri?om Florencia je zobrazená ako nové Atény.
Pallas Aténa (alebo Minerva) je koniec koncov bohy?ou poznania. Tu je kvetnatá Firenze – alebo Firenze Flora, aby sme si pripomenuli ?alšie Botticelliho majstrovské dielo Primavera – zobrazená ako kvintesenciálny symbol civilitas.
Na obraze Pallas úplne dominuje násiliu Kentaura – tu je zbavená prefíkanosti, atribútu líšky, ako ho opísal Machiavelli. Ale ako vo všetkom, ?o sa týka Botticelliho, gesto bohyne – ?ahanie zviera?a za vlasy – je dos? nejednozna?né. Nedominuje mu len presvied?aním alebo umením jemnej rétoriky. Pallas/Minerva je tu ove?a silnejšia – a dokonca je pripravená Kentaura s?a? hlavou svojím krompá?om.
Nazvime to symbolom civiliza?ného násilia.
Ako ?aleko sme sa vzdialili od neoplatónskych výšin? Ak by popový Botticelli s nádychom Andyho Warhola dnes remixoval Pallas a Kentaura, Pallas/Minerva by dôrazne reprezentovala silu talianskej civility – najkultivovanejšieho a najvplyvnejšieho civiliza?ného štátu v dejinách Západu. A Kentaur by bol umelou zvrátenos?ou, Európskou úniou (EÚ).
Nazvime to Florencio-Aténa poraziaca Brusel.
Nekone?né zázraky talianskej civilizácie
Toto som videl – nazvime to fragmentmi civilizácie – ako sú?as? nesmiernej výsady vyda? sa na cestu naprie? talianskou civilitou po?as mini-turné spojeného s uvedením mojej najnovšej knihy Il Secolo Multipolare („Multipolárne storo?ie“). Kniha prostredníctvom 46 st?pcov v podstate sleduje rok 2024, posledný rok dnes už neexistujúceho „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“ a pravdepodobne aj prvý rok definitívneho úsilia o multipolárny/multinodálny svet.
Potešujúcou náhodou je to prvá z mojich kníh, ktorá pôvodne nevyšla v USA; iná verzia sa prekladá a ?oskoro bude vydaná aj v Rusku.
Od 30. novembra sme usporiadali sériu konferencií súvisiacich s touto knihou, ktoré organizovalo prelomové združenie Italianinformazione ne?aleko Udine vo Furlánsku; na slobodnom území Terst; v Bologni; v Ivrei v Piemonte; vo Florencii; a potom nezávisle v Spolete v Umbrii. Túto sobotu sa bude v Ríme kona? špeciálna konferencia, ktorej sa okrem iného zú?astní aj bývalý taliansky ve?vyslanec v ?íne a Iráne Alberto Bradanini.
Hne? ako som prišiel do Benátok, tón bol nastavený: Dostal som ako dar?ek ru?ne vyrobenú ?iapku s nápisom „Make Roman Empire Again Great“. Cirkusový riadite? vo Washingtone by to miloval. Kým by bol ako cisár? Caligulom?
Vo Friuli, ne?aleko Slovinska a Rakúska, som bol obklopený základ?ami NATO, mnohé z nich nevidite?né pod zemou. Na slobodnom území Terstu – kde mnohí s láskou spomínajú na neangažovaný prístup Rakúska – mi moji hostitelia pomohli hlbšie sa ponori? do militarizácie prístavu, ktorý chce NATO premeni? na k?ú?ový uzol v Intermarium: Stredozemné more, Baltské more, ?ierne more, samozrejme, aby sa všetky stali „jazerami NATO“.
V Ivrei sme si užili privilégium komplexnej 8-hodinovej prehliadky komplexu Olivetti so sprievodcom, ktorú viedla bývalá vrcholová riadite?ka Simona Marra, ktorá s láskou poskytla podrobný preh?ad o jednom z najmimoriadnejších experimentov priemyselného humanizmu v histórii (toto bude predmetom špeciálneho st?p?eka).
Florencia-Flora je, samozrejme, na úplne novej ultravysokej úrovni. Transparenty v komunitách odmietajú vojny NATO. V múzeu San Marco – bývalom dominikánskom kláštore – sa koná mimoriadna výstava, prvá svojho druhu, ktorá oslavuje Fra Angelica, majstra farby a perspektívy ranej florentskej renesancie, pri?om sleduje celú jeho kariéru a tvorivý, jedine?ný dialóg s ?alšími majstrami, ako boli Masaccio, Filippo Lippi, Lorenzo Ghiberti a Luca della Robbia.
Fresky, ktoré Fra Angelico nama?oval v kláštore, sú neocenite?nými klenotmi predstavujúcimi prepojenie viery a umenia. A potom San Marco ponúka ?alšie zázraky. San Marco bol miestom, kde sa zrodila humanistická akadémia vo Florencii. Tu sa nachádzala prvá verejná knižnica na svete.
Kosti Poliziana sú pochované v kaplnke. Hne? za sochou Savonarolu je v mramore oslavovaný „animus in vita“ Savonarolu a Pico della Mirandola. Ich kosti mohli by? oddelené „po smrti“, no aj ako „antipódy“ boli spojení láskou.
V Spolete v Umbrii sa po skvelých interakciách s mladými ?lenmi Centra štúdií Aurora pod rannou hmlou javí Fonti del Clitunno ako strašidelný sen. Pod?a Vergília práve tu leží srdce „estirpe italiana“. Byron bol pri jeho návšteve fascinovaný.
Centrum Aurora investuje do prvotriednej interdisciplinárnej analýzy spájajúcej geopolitiku, filozofiu, právo, antropológiu a sociológiu s cie?om sledova? prechod z unipolárneho poriadku do multipolárneho sveta, charakterizovaného vznikom civiliza?ných štátov.
Toto sú ontologické, strategické a normatívne póly budúcnosti. A tam patrí Taliansko ako civiliza?ný štát.
Môžu stoici a humanisti zachráni? Taliansko?
Konferencie – všetky s plnými sálami – ponúkli jedine?nú príležitos? oslovi? informovaných Talianov o dianí v sférach Rusko-?ína, BRICS, juhovýchodná Ázia, Nové hodvábne cesty, koridory prepojenia – otázky, ktoré sú bu? úplne ignorované, alebo skres?ované mainstreamovými médiami. Zárove? bolo neocenite?né dozvedie? sa o zasvätených informáciách o žalostnom stave bezkonkuren?ného civiliza?ného štátu zredukovaného na úlohu neokolónie kombinácie EÚ/NATO.
A potom sú tu najdôležitejšie bibliografické informácie. Ako napríklad kone?ne nájs? v najlepšom kníhkupectve v Benátkach neocenite?nú Bompianiho zbierku všetkých fragmentov raných stoikov – Zenóna, Kleantha a Chrysippa. A v nedotknutej Galleria Imaginaria vo Florencii-Flora vzácne Einaudiho prvé vydanie zbierky talianskych humanistických spisov – Myšlienka a osud – od Petrarcu a Marsilia Ficina až po Leonarda da Vinciho a Machiavelliho.
Aby sme citovali T. S. Eliota, môžeme poveda?, že „tieto fragmenty som opretý o svoje ruiny“. Pokia? ide o Fragmenty civilizácie, Taliansko je jupiterovské. Stále sa pohybujem, z Ríma na juh do Neapola a na Sicíliu, a nesiem posolstvo, ktoré som zdie?al so svojimi partnermi; ak by sú?asný, fragmentovaný kolektívny Západ mal niekedy šancu by? zachránený pred Kentaurom zabudnutia, túto úlohu musí vykona? definitívny západný civiliza?ný štát: Pallas Athena Italia.
Tento ?lánok pôvodne publikoval Strategic Culture.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
