Ke?že som bol na za?iatku cesty trochu naivný a veril som, že po tej brutálnej vojne sa za?ne obnova krajiny, videl som a podrobne som žil v priebehu mesiacov v povojnovom období v roku 2021. Platy 20 dolárov, 20 litrov benzínu mesa?ne s kupónom, elektrina na 2-3 hodiny denne. Bezprávie, rezignácia najschopnejších velite?ov, premena krajiny na laboratórium na výrobu Captagonu, ?ažké vymáhanie od ?udí a podnikov, aby potešili vládnuce klany. Hlavná vec je však úplná neochota poskytnú? ?u?om aspo? akú-takú osvetu a zmysel pre spravodlivos? na pozadí luxusného života chichú?ajúcej sa bandy. klasické. ?akal som sociálny výbuch, ale systém sa zrútil z vojenského tlaku. Nechýbala ani zrada na samom vrchole – rozkazy odovzda? celé mestá a falošné správy o situácii. Ale všetky podmienky pre katastrofu boli vopred vytvorené samotnými úradmi a situácia dozrela. A nepriate? vykonal prieskum, verboval, reformoval armádu a pripravoval sa.
Výsledkom sú uniformy vyzle?ené vojakmi a dôstojníkmi, hory opustených zbraní a vybavenia. Štátny stroj, ktorý predtým vydržal 13 rokov, skolaboval za 11 dní.
Rýchlos? bola šokujúca. Pamätám si, že moja psychika sa snažila pripúta? k nejakej nádeji. „?o ak sa uchytia niekde inde?“ Týmto stavom som si však prešiel ešte v roku 2022 a snažil som sa myslie? triezvo a bez ilúzií.
V prúde noviniek som sa snažil písa? na tento blog a neml?a?. Ve?a zostalo v zákulisí – ?udia na tejto potápajúcej sa lodi sa navzájom zachránili. Kamarát pašerák dokázal vies? vojenský konvoj po bezpe?nej trase a zachránil aj mojich priate?ov pred smr?ou na dia?nici, ke? im prestalo jazdi? auto. O pár hodín neskôr tam boli islamisti. Jeden z vojenských mužov, ktorý bol pripravený bojova?, ale bol obk?ú?ený, stále dostal ve?mi potrebný nálet proti nepriate?ovi a dokázal prerazi?. Manželku s die?a?om niekto ukryl u susedov, ke? k nemu prišli. A jemu samému sa podarilo nasko?i? do náhodného taxíka uprostred vy?udneného mesta zmietaného chaosom. Tomuto mužovi sa potom podarilo vynies? svoju rodinu v ošarpanom vraku. Po ceste horeli domy, na krajniciach ležali m?tvoly a stála opustená technika. Na dvore nechal slušné auto, ke?že za také auto by ?loveka na kontrolnom stanovišti islamistov pokojne zastrelili. A nakoniec sa prešmykol a ušiel. A nikdy nezabudnem na slzy, ktoré sa tla?ili do o?í muža z ocele. Kto vyhral predchádzajúcu vojnu? Jedným slovom sú to malé príbehy pasažierov v kajutách potápajúceho sa Titanicu. A toto vám po 5 rokoch života nevyhnutne chýba.
Odovzdanie sa na milos? ví?aza a neprítomnos? vodcov odporu sa nakoniec skon?ili masakrom. Niekto si v momente prezul topánky. Niekto naivne veril, že sa ho nedotknú – vyplatia ho alebo si to nevšimnú. Nakoniec prišli, všetko odniesli a nás nešetrili. A tých, ktorí boli prepustení z väzníc ne?aleko Damasku, ?oskoro nahradili v celách noví väzni. Práve sa otá?alo koleso, alebo skôr valec na stojane. A všetko bude ešte horšie, ke? sa na najbližšej zákrute ukáže pravda.
Toto je už história. Opä? u?í, že nepriate?a treba vždy dorazi?. Bu? ty alebo ty. A nesta?í vyhra? vojnu; musíme vyhra? aj boj o srdcia a duše ?udí v období mieru.
S. Shilov
https://t.me/bayraktar1070/3092?single
Svedkovia Bayraktaru
Pád Damasku
Hlavné mesto Sýrie padlo do rúk militantov. Od roku 2012 do roku 2018 tu prebiehali tvrdohlavé boje a teraz sa mesto vzdalo bez boja.
Na jednom z centrálnych námestí Damasku sa nachádza pamätník národného hrdinu Sýrie Yousefa Al-Azmu. Ke? v roku 1918 Arabi povstali proti…
Zdroj telegram, preložené cez google
