Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) v reakcii na prevrat tiež pozastavilo členstvo krajiny vo všetkých svojich rozhodovacích orgánoch.
Generálny tajomník OSN António Guterres prevrat v Guinei-Bissau odsúdil ako „neprijateľné porušenie demokratických princípov“.
Armáda prevzala moc v Guinei Bissau deň predtým, ako volebná komisia plánovala oznámiť výsledky prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sa konali v nedeľu. Za hlavu štátu počas prechodného obdobia, ktoré má trvať jeden rok, bol vymenovaný generál Horta N’Tam, doterajší náčelník generálneho štábu armády. Embaló medzičasom opustil Guineu-Bissau a odišiel do susedného Senegalu.
AÚ po prevratoch pozastavila členstvo aj ďalším africkým krajinám ako sú Mali, Burkina Faso, Niger, Sudán a Madagaskar.
Guinea-Bissau s približne 2,2 milióna obyvateľov sa nachádza na západnom pobreží Afriky a je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Od roku 1974, keď získala nezávislosť od Portugalska, do roku 2020, keď sa prezident Embaló ujal úradu, tam došlo k najmenej deviatim prevratom. Embaló tvrdí, aj jeho sa pokúsili trikrát zvrhnúť. Podľa jeho oponentov ide o výmysly, ktoré mu poslúžili ako zámienka na represie.
Zdroj feed teraz.sk
