Stanislav Šmatlák sa narodil 28. novembra 1925 v Oslanoch. Stredoškolské štúdium absolvoval v gymnáziách v Prievidzi, Zlatých Moravciach a Banskej Bystrici, kde v roku 1944 maturoval. V rokoch 1944 – 1949 študoval slovenský jazyk a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, dnešnej Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Už ako študent redaktorsky pôsobil vo vydavateľstve SAV. Neskôr sa stal odborným asistentom Literárnovedného ústavu SAV, kde pod skončení vysokoškolského štúdia pôsobil s dvoma krátkymi prestávkami (v rokoch 1952 – 1953 bol redaktorom vydavateľstva Smena a v rokoch 1960 – 1963 redaktorom Slovenských pohľadov) ako literárny vedec až do odchodu do dôchodku v roku 1990. V 90. rokoch minulého storočia prednášal na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.
V začiatkoch svojho literárno-vedného bádania sa zameriaval na metodologické problémy literárnej vedy. Toto obdobie charakterizujú štúdie Príspevok k štýlu slovenského literárneho realizmu (1947) a K problému hodnotenia v literárnej histórii (1948). V rámci tejto problematiky knižne publikoval aj diela Základy teórie literatúry (1953) a Teória literatúry (1955).
Ako jeden z profilových vedeckých pracovníkov Literárnovedného ústavu SAV sa sústredil na poéziu Pavla Országha Hviezdoslava, pričom spočiatku sa jeho tvorbe venoval editorsky, keď sa podieľal na vydaní zborníka Hviezdoslav v kritike a spomienkach (1954) a na publikovaní Hviezdoslavových Básnických prvotín (1955, 1956). O Hviezdoslavovi neskôr vydal aj vlastné monografické dielo Hviezdoslav. Zrod a vývin lyriky (1961).
Aj 70. rokoch minulého storočia sa systematicky venoval slovenskej poézii, predovšetkým lyrike Ivana Kraska, Laca Novomeského, Milana Rúfusa či Miroslava Válka, o ktorých napísal monografie Vývin a tvar Kraskovej lyriky (1976), Básnik Laco Novomeský (1967), Pozvanie do básne. Stretnutia s poéziou Milana Rúfusa a Miroslava Válka (1971) alebo Laco Novomeský (1984). Monografické portréty básnikov sú popri jeho teoretických úvahách obsiahnuté aj v knihách Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky (1971) a Dve storočia slovenskej lyriky (1979).
Výber Šmatlákovej literárno-kultúrnej publicistiky vyšiel knižne pod názvom Súčasnosť a literatúra (1975). Štúdie o vývojových tendenciách proletárskej literatúry v publikácii Program a tvorba (1977). Viedol aj esejistický dialóg s ďalším významným literárnym vedcom Jánom Števčekom, ktorý vychádzal na pokračovanie v časopise Romboid, ale dočkal sa aj knižného vydania pod názvom Literárne rozhovory (1981). Súborom Šmatlákových štúdií, úvah a esejí o slovenskej poézii 60. a 70. rokov 20. storočia je kniha V siločiarach básne (1983).
Po spoluautorskej účasti na treťom a štvrtom zväzku Dejín slovenskej literatúry (1965, 1975) napísal aj vlastné syntetizujúce Dejiny Slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť (1988). Prepracovanú verziu tejto publikácie vydal v dvoch zväzkoch – Dejiny slovenskej literatúry I. a Dejiny slovenskej literatúry II. 19. storočie a prvá polovica 20. storočia – v rokoch 1997, 1999 a 2007.
V roku 2005 dostal Stanislav Šmatlák za celoživotné dielo Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky (SR). O dva roky neskôr mu prezident SR udelil Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti literatúry.
Stanislav Šmatlák zomrel 5. augusta 2008 v Bratislave vo veku 82 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
