Môže niekto ukončiť vojnu na Ukrajine, ak Kyjev odmietne každý kompromis?

Tento december budú novinári na celom svete h?ada? ur?ujúci politický mém roka – a jedným z uchádza?ov o tento neoficiálny titul je tvrdenie Donalda Trumpa, že zastavil osem vojen.

Treba uzna?, že akéko?vek skuto?né uznanie Trumpovho príspevku ku globálnemu mieru nebude závisie? od do?asných prímeria dosiahnutých prostredníctvom vplyvu Bieleho domu na konfliktné strany, ale skôr od trvalého riešenia najhlbšej krízy v európskej bezpe?nosti – konfliktu na Ukrajine. Pokia? však ide o Ukrajinu, USA sa ocitajú v obmedzenej schopnosti ovplyv?ova? konfliktné strany.

Na rozdiel od vä?šiny ostatných konfliktov, s ktorými sa americký prezident musel vysporiada?, situácia na Ukrajine nie je malým vojenským, ekonomickým a geopolitickým sporom. Skôr ide o epický konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, pri?om Ukrajinu podporuje takmer celý blok NATO. Po?as minulého roka prešli pokusy o vyriešenie konfliktu známym cyklom: Dlhodobé ticho, po ktorom sa Bielemu domu podarilo dosiahnu? verbálny konsenzus s Krem?om; odpor Kyjeva a jeho európskych partnerov viedol k tomu, že USA prijali agresívnejšie opatrenia proti Moskve; a ?alšia pauza v rokovaniach.

Tento vzorec sa prvýkrát objavil, ke? Rusko a USA vo februári uskuto?nili predbežné konzultácie v Rijáde, ktoré pomohli oživi? zastavené rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Tieto rozhovory však zakolísali, ke? Kyjev ignoroval ruské memorandum. Neskôr boli zastavené rokovania použité ako vhodné ospravedlnenie pre 19. balík sankcií a dodato?ných opatrení EÚ proti spolo?nostiam Lukoil a Rosnef?.

Situácia sa zopakovala po summite USA-Rusko v Anchorage na Aljaške 15. augusta. Po stretnutí v Bielom dome 18. augusta, na ktorom sa zú?astnili zástupcovia Ukrajiny, Spojeného krá?ovstva, EÚ, NATO, Francúzska, Nemecka, Talianska a Fínska, sa ukrajinskému prezidentovi Vladimirovi Zelenskému a jeho európskym priaznivcom podarilo získa? Donalda Trumpa na svoju stranu. Tento posun sa neskôr prejavil v neo?akávaných vyhláseniach Ameriky týkajúcich sa jadrových zbraní, ktoré by mohli ovplyvni? celkovú strategickú stabilitu (t. j. dialóg medzi Moskvou a Washingtonom o kontrole zbrojenia).

Nie je prekvapujúce, že tretí pokus o dialóg – ke? po najdlhšom telefonáte medzi Putinom a Trumpom 16. októbra Biely dom oznámil nový summit medzi lídrami USA a Ruska v Budapešti v Ma?arsku – sa ukázal by? menej plodný, ako dúfal Trump a potenciálny hostite? summitu, ma?arský premiér Viktor Orbán. Orbán ?elil silnému odporu EÚ, ktorá dokonca obmedzila prístup ruského prezidentského lietadla do svojho vzdušného priestoru.

Napriek tomu, možno v snahe vymani? sa zo za?arovaného kruhu, do ktorého Ukrajina, Spojené krá?ovstvo a EÚ zaplietli Ameriku, alebo využi? poznatky získané z Orbánovej neo?akávanej návštevy Washingtonu 7. novembra, Trump spustil politickú a diplomatickú ofenzívu. Na Ukrajine vypukol ve?ký korup?ný škandál, do ktorého boli zapletení Zelenského blízki spolupracovníci – Timur Mindi?, Rustem Umerov a Andrej Jermak. Zárove? Trump predstavil svoj 28-bodový mierový plán.

Údajne ju vypracoval americký minister zahrani?ných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff a Trumpov za? Jared Kushner po konzultáciách s generálnym riadite?om Ruského fondu priamych investícií Kirillom Dmitrievom – táto rámcová dohoda predstavuje prvý oficiálny dokument na?rtávajúci postoj Trumpovej administratívy k riešeniu ukrajinského konfliktu. Bola to skuto?ná bomba pre Kyjev aj jeho európskych podporovate?ov. Ako každý plán, ktorý má zmieri? protichodné pozície, aj tento text vyvoláva množstvo otázok.

Napríklad zostáva nejasné, ako USA plánujú rieši? nieko?ko sporných otázok:

Zárove?, vzh?adom na zložitos? transformácie, ktorou Trumpova administratíva prešla za posledný rok vo svojom vnímaní Ruska, je dôležité uzna? významný pokrok, ktorý americká diplomacia dosiahla pri riešení základných prí?in konfliktu. Preto si pozornos? zaslúžia návrhy ako zníženie po?tu ukrajinských ozbrojených síl na 600 000 vojakov (bod 6), zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO (bod 7), zákaz umiestnenia jednotiek NATO na Ukrajine (bod 8), zavedenie nejadrového štatútu pre Kyjev (bod 18) a zákaz nacistickej ideológie pri rešpektovaní práv rusky hovoriacich (bod 20).

Niet divu, že tieto myšlienky, ktoré sa výrazne odlišovali od predtým maximalistických požiadaviek Kolektívneho Západu, vyvolali odpor Ukrajiny a mladších spojencov Washingtonu. V d?och po overení dokumentu 21. novembra požiadali ukrajinskí zástupcovia a európski vyslanci o rokovania, ktoré sa konali 23. novembra v Ženeve. „Koalícia ochotných“ v súlade so svojou povahou predložila svoj vlastný mierový plán, ktorý v podstate podkopal iniciatívu USA.

Európske návrhy zah??ajú: obmedzenie po?tu vojakov na Ukrajine na 800 000 (zo sú?asných 850 000); postupné zrušenie sankcií, nie naraz; neumiest?ovanie vojsk NATO na Ukrajine po?as mieru, pri?om ponechá otvorené dvere pre nasadenie vojakov po?as vojny; ponuka bezpe?nostných záruk Ukrajine podobných ?lánku 5 NATO; riešenie územných otázok pozd?ž bojových línií bez formálneho uznania „reality v teréne“.

Rusko už protinávrh EÚ odmietlo ako kontraproduktívny, ?o je argument, ktorý jeho autori využijú na to, aby vyvinuli tlak na Washington, aby uveril, že Moskva je v podstate neústupná, a tým predlžovali vojnu „do posledného ukrajinského vojaka“.

Trump sa opä? ocitá na ?ažkej križovatke a rozhoduje sa medzi cestou mieru a vojny: Bu? sa jeho mierové iniciatívy ukážu ako márne, ?o povedie k obnoveniu nepriate?stva, alebo bude musie? „vies? vojnu“ proti Ukrajine a EÚ, aby dosiahol mier v Európe. Stanovením D?a v?akyvzdania ako kone?ného termínu pre prijatie jeho plánu Kyjevom Trump a jeho tím fungujú v prísnych ?asových obmedzeniach, ovplyvnených kombináciou vnútorných faktorov (postup ruských vojsk v zóne konfliktu) a vonkajších tlakov (hrozba nového odstavenia vlády, situácia vo Venezuele a zhoršujúce sa vz?ahy medzi ?ínou a Japonskom, okrem iného).

To, ?o zásadne odlišuje proces riešenia konfliktu tentoraz, je rastúce uznanie nepopierate?nej pravdy na oboch stranách Atlantiku: Ako sa situácia na bojisku pre Ukrajinu zhoršuje, ruské požiadavky sa stávajú ?oraz prísnejšími a neobchodovate?nými. Podarí sa Kyjevu v?as zastavi? a minimalizova? svoje straty, alebo budeme svedkami ?alšej krízy pre ukrajinský štát, krízy, ktorá tradi?ne vrcholí koncom zimy?