Najväčšia európska ekonomika odviedla do pokladnice EÚ v minulom roku o 13,1 miliardy eur viac, ako z nej prijala. Slabnúca nemecká ekonomika si však vyberá svoju daň. Jej čisté platby majú klesajúci trend. V roku 2022 dosiahli 19,7 miliardy eur a v roku 2023 boli na úrovni 17,4 miliardy eur.
Francúzsko sa umiestnilo na druhom mieste s čistými platbami vo výške 4,8 miliardy eur a tretie bolo Taliansko s 1,6 miliardy eur.
Grécko bolo najväčším čistým príjemcom s 3,5 miliardy eur pred Poľskom s 2,9 miliardy eur a Rumunskom s 2,7 miliardy eur.
V prepočte na obyvateľa zaplatili nemeckí občania EÚ približne 157 eur v čistom, čo je najvyššia suma, nasledovaní Írmi so 130 eurami.
„Rozpočet EÚ je zrkadlom ekonomickej sily v Európe,“ povedala expertka IW Samina Sultanová. Predpokladá sa, že výkon nemeckej ekonomiky bude tento rok opäť slabý, pod európskym priemerom, čo znamená, že jeho čistý príspevok pravdepodobne ďalej klesne, pripomenula Sultanová.
Európska komisia zverejňovala štatistiky o čistých prispievateľoch a príjemcoch do roku 2020, ale odvtedy s tým z politických dôvodov prestala, dodal IW.
MMF: Rast výdavkov v Nemecku vytvára podmienky pre oživenie ekonomiky
Prelomová reforma fiškálnych pravidiel v Nemecku pripravila podmienky pre hospodárske oživenie, ale strednodobé vyhliadky zostávajú obmedzené. Uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej správe. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Nemecko bolo jediným členom skupiny G7 (sedem najvyspelejších ekonomík sveta), ktoré v predchádzajúcich dvoch rokoch zaznamenalo pokles hospodárstva. MMF vo svojej prognóze predpovedal Nemecku tento rok len mierny rast ekonomiky, o 0,2 %.
Podľa fondu plány novej nemeckej vlády na prudké zvýšenie výdavkov na infraštruktúru a obranu by mali podporiť rast ekonomiky. Predpovedá Berlínu nárast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o približne 1 % v roku 2026 a o 1,5 % v roku 2027.
Predpokladá tiež, že rozpočtový deficit Nemecka sa v dôsledku väčších výdavkov do roku 2027 zvýši na približne 4 % HDP a dlh stúpne na približne 68 % HDP. To však bude stále najnižšia úroveň spomedzi ekonomík G7.
Napriek fiškálnej podpore zostávajú strednodobé vyhliadky nemeckej ekonomiky obmedzené rýchlym starnutím populácie a tlmeným rastom produktivity, uvádza sa v správe.
Experti fondu uviedli, že dostupný fiškálny priestor sa musí rozumne využiť na posilnenie dlhodobej produktívnej kapacity nemeckého hospodárstva a musí byť doplnený štrukturálnymi reformami, ktoré podporujú rast. Môžu zahŕňať opatrenia na podporu inovácií a digitalizácie, zníženie byrokracie, zníženie obmedzenej ponuky pracovnej sily a prehĺbenie európskej hospodárskej integrácie, dodali.
Ifo: Vyhliadky nemeckého trhu práce sú najslabšie od roku 2020
Vyhliadky nemeckého trhu práce v novembri klesli a dosiahli najslabšiu úroveň od polovice roka 2020. Uviedol to v stredu renomovaný inštitút pre výskum hospodárstva (Ifo). TASR o tom informuje na základe správy DPA.
Konkrétne, index zamestnanosti Ifo klesol v novembri 2025 oproti predchádzajúcemu mesiacu o jeden bod na sezónne upravených 92,5 bodu. Rovnakú hodnotu, ktorá je najnižšia od pandémie nového koronavírusu, dosiahol aj v septembri. Tento vývoj odráža pretrvávajúce výzvy, ktorým čelia mnohé firmy v Nemecku, najmä v časoch slabej hospodárskej aktivity
„Mnohé spoločnosti naďalej prepúšťajú,“ povedal Klaus Wohlrabe, vedúci prieskumov Ifo. „Vzhľadom na slabnúcu ekonomiku zostáva trh práce slabý,“ dodal.
Index zamestnanosti bol obzvlášť nízky vo výrobnom sektore (-20,9 bodu), ale prepúšťanie bolo viditeľné takmer vo všetkých sektoroch, poznamenal inštitút. V maloobchode dosiahol tento barometer -14,4 bodu, pričom mnohé obchody plánujú zvládnuť vianočnú sezónu s menším počtom zamestnancov.
Obzvlášť prudko klesol index v sektore služieb, a to medzimesačne o 4,2 bodu, keďže odvetvie pohostinstva plánuje ďalšie prepúšťanie. Stavebníctvo však prinieslo dobré správy, keďže index vzrástol na 4,5 bodu a je najvyšší od mája 2022.
Zdroj feed teraz.sk
