Spresnila, že Tomáš Mihalik je v súčasnosti doma na východnom Slovensku, kde vyučuje na Konzervatóriu Petra Dvorského v Košiciach. Program úvodného organového koncertu zostavil výlučne z diel francúzskych skladateľov. „Koncert otvorí s dielom Marcela Duprého, organistu, skladateľa, pedagóga, hudobného vedca a vydavateľa, ktorý v rokoch 1926 až 1954 vyučoval organovú hru na parížskom Konzervatóriu,“ uvádza SF k autorovi približne sto diel pre organ, klavír, orchester, zbor alebo komorné zoskupenia. Ťažiskom jeho tvorby sú organové skladby. „Trois Préludes et Fugues, op. 36 vznikli v roku 1938, vypočujeme si z nich Prelúdium a fúgu As dur a C dur. Nasledovať bude skladba Le banquet céleste (Nebeská hostina) z roku 1928 Oliviera Messiaena. Skladateľ ju skomponoval ako dvadsaťročný študent kompozície na Parížskom konzervatórium,“ avizuje filharmónia.
Zaujímavosťou programu bude podľa nej dielo Veni Sancte Spiritus, prvá skladba cyklu Sedem meditácií na Ducha Svätého, op. 6 francúzskej skladateľky a organistky Jeanne Demessieux. „Ako dvanásťročná sa stala organistkou v novovybudovanom kostole Saint-Esprit a v roku 1947 sa stala prvou ženskou organistkou, ktorá získala kontrakt s nahrávacou spoločnosťou – pre Decca Records nahrala známu Bachovu Toccatu a fúgu d mol,“ predstavuje francúzsku umelkyňu v texte ku koncertu slovenský organista Marek Štrbák.
Dodáva, že v 50. rokoch Demessieux podnikla triumfálne turné po Európe a USA, nadšení kritici ju nazývali „kráľovnou organa“. „Koncerty hrávala výlučne naspamäť, pričom v jej repertoári sa nachádzalo viac než 2500 kompozícií,“ upozorňuje Štrbák na umelkyňu, ktorá v roku 1967 podpísala zmluvu na nahrávanie kompletného diela O. Messiaena s Decca Records, zo zdravotných dôvodov ho však nemohla realizovať. „Vo veku 47 rokov opustila svet ako výnimočná umelecká osobnosť – žena v ‚mužskom‘ svete klasickej a predovšetkým organovej hudby, bojujúca za uznanie v ére, keď organistky boli vzácnosťou alebo anomáliou,“ poznamenal Štrbák.
Koncert uzavrie Symfónia č. 10 Rímska, op. 73 Charlesa-Mariu Widora. „Je desiatou a zároveň poslednou organovou symfóniou skladateľa, ktorý ju napísal v roku 1899 a sám premiéroval v Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche v Berlíne. Ako posledná zo série symfónií predstavuje vrchol Widorovho ‚organového symfonizmu‘,“ uzatvára SF.
Zdroj feed teraz.sk
