Prieskum ukázal, že 61 percent respondentov ozna?ilo možnos? „radšej nie“ pri otázke, ?i by Nemecko malo prevzia? úlohu vedúcej armády v Európe. Za bolo 38 percent opýtaných. Odmietanie bolo ?astejšie vo východnom Nemecku (75 percent) v porovnaní so západným (58 percent).
Prieskum prebiehal medzi 15. a 26. septembrom na vzorke 1503 respondentov a venoval sa k?ú?ovým otázkam zahrani?nej a bezpe?nostnej politiky. Približne 76 percent opýtaných uviedlo, že sa silno alebo ve?mi silno o túto problematiku zaujíma.
Respondenti boli rozdelení pri otázke, ?i by sa Nemecko malo viac podie?a? na riešení medzinárodných kríz alebo zauja? obozretnejší postoj. Podporu intenzívnejšieho zapájania sa vyjadrilo 48 percent opýtaných (51 percent v západnom Nemecku, 35 vo východnom) a 43 percent preferuje zdržanlivos?.
Pokia? by sa Nemecko rozhodlo intenzívnejšie zapája? sa do diania vo svete, vä?šina opýtaných (71 percent na západe, 84 percent na východe) by preferovala diplomaciu pred vojenskou akciou (19 percent na západe, len 7 percent na východe).
Vnímanie Spojených štátov sa od nástupu prezidenta Donalda Trumpa medzi nemeckou verejnos?ou zhoršilo. Takmer tri štvrtiny (73 percent) hodnotí vzájomné vz?ahy ako slabé. Približne rovnaká ?as? populácie hodnotila rok predtým za vlády exprezidenta Joea Bidena vz?ahy ako dobré.
Nemci vnímajú ako najdôležitejšieho partnera v oblasti zahrani?nej politiky Francúzsko. V prieskume takto ozna?ilo Paríž 46 percent ?udí, Washington 26 percent. Približne 72 percent opýtaných uviedlo, že podporuje zvýšenie výdavkov na obranu v najbližšej dekáde, 82 percent respondentov však odmietlo myšlienku zaobstara? si vlastné jadrové zbrane.
Zdroj feed teraz.sk
