Medzinárodný filmový festival Berlinale udelí ?estného Zlatého medve?a za rok 2026 malajzijskej here?ke Michelle Yeohovej. Organizátori podujatia uviedli, že ju ocenia za jej „výnimo?né úspechy vo filme“ a „trvalý vplyv na medzinárodnú kinematografiu“, Here?ka získala v roku 2023 Cenu Akadémie v kategórii najlepšia here?ka v hlavnej úlohe (film Všetko, všade, naraz). Za rovnakú rolu získala okrem iných cien aj Zlatý glóbus.
Tvorcovia filmu Štúr predstavili oficiálny distribu?ný trajler k najo?akávanejšiemu filmu budúceho roka s „príbehom osudovej lásky v búrlivých dejinách Slovákov“. Slovenský historický ve?kovýpravný film režisérky Mariany ?engel Sol?anskej príde do kín 15. januára 2026. „Divák spozná Štúra úplne inak, ako doposia?,“ uvádza distribu?ná spolo?nos? CinemArt SK. Nakrúcalo sa v atraktívnych lokáciách na celom Slovensku.
Balet Slovenského národného divadla (SND) pripravuje premiéru baletného eposu Romeo a Júlia s hudbou Sergeja Prokofieva a v choreografii Niny Polákovej a Jakoba Feyferlika. Scénu romanticko-tragickej baletnej inscenácie so Shakespearovým príbehom milencov z Verony a honosné dobové kostýmy navrhol Jordi Roig. O hudobné naštudovanie diela, ktoré divákom ponúka „krásu hudby, pohybu a dramatického umenia“, sa postaral dirigent Kevin Rhodes.
Bachov archív predstavil dve doteraz neznáme organové skladby Johanna Sebastiana Bacha. Nemecký minister kultúry Wolfram Weimer objav ozna?il za „ve?ký moment pre svet hudby“ a „globálnu senzáciu“. Dve sólové organové diela Bach skomponoval v období, ke? pracoval ako u?ite? hry na organ v meste Arnstadt v Durínsku. Prvýkrát upútali pozornos? výskumníkov pred viac ako 30 rokmi. Rukopisy neboli datované ani podpísané a vznikli okolo roku 1705, ke? mal Bach 18 rokov. Bachovo autorstvo sa podarilo potvrdi? až teraz a Chaconne d mol BWV 1178 a Chaconne g mol BWV 1179 pridali do oficiálneho katalógu Bachových diel.
Portrét Elisabeth Ledererovej od rakúskeho maliara Gustava Klimta sa na aukcii v New Yorku predal za rekordných 236,4 milióna dolárov (204 miliónov eur), ?ím sa stal druhým najdrahším umeleckým dielom, aké sa kedy vydražilo. Vyššiu cenu dosiahol už len obraz Salvator Mundi pripisovaný talianskemu renesan?nému umelcovi Leonardovi da Vincimu, ktorý sa v roku 2017 v New Yorku predal za 450 miliónov dolárov (vtedy približne 380 miliónov eur). O obraz, ktorý Klimt nama?oval v rokoch 1914-16, bojovalo na utorkovej aukcii šes? uchádza?ov. Identitu kupujúceho auk?ná sie? Sotheby’s nezverejnila. Výkri?ná cena bola 150 miliónov dolárov (129 miliónov eur). Sotheby’s vo svojom vyhlásení objasnila, že podobné ve?ké portréty v plnej výške vytvorené rakúskym maliarom po?as jeho vrcholného obdobia (v rokoch 1912-17) sú mimoriadne vzácne.
Autoportrét slávnej mexickej umelkyne Fridy Kahlo sa vo štvrtok na aukcii v New Yorku predal za 54,6 milióna dolárov (47,34 milióna eur), ?ím sa stanovil nový rekord v kategórii najdrahší obraz vytvorený ženou, uviedol auk?ný dom Sotheby’s. Predaj diela Sen (Poste?)/El Sueo (La Cama) z roku 1940 prekonal predchádzajúci rekord v tejto kategórii – vytvorila ho americká umelky?a Georgia O’Keeffeová, ktorej obraz Jimson Weed/Biely kvet ?. 1 z roku 1932 sa v roku 2014 predal za 44,4 milióna dolárov.
Riadite?ka parížskeho múzea Louvre Laurence des Carsová ?elila parlamentnému vypo?utiu v dôsledku vlámania, pri ktorom štvorica páchate?ov z múzea ukradla šperky v hodnote 88 miliónov eur. Francúzskych zákonodarcov informovala o nových bezpe?nostných opatreniach a prijala kritiku v súvislosti s októbrovým vlámaním. Po stretnutí s riadite?om parížskej polície uviedla, že zavedú približne 20 „núdzových“ opatrení, vrátane nasadenia policajtov vnútri múzea a umiestnenia 100 nových bezpe?nostných kamier v jeho okolí.
School of Transnational Governance (Škola nadnárodnej správy) v paláci Buontalenti vo Florencii slávnostne otvorila sálu pomenovanú po bývalom ?eskoslovenskom a ?eskom prezidentovi Václavovi Havlovi. Sú?as?ou programu je tematická výstava a verejná debata o odkaze dramatika, myslite?a, disidenta a prezidenta, ale aj o jeho význame pre dnešnú Európu. Inaugurácia sály sa uskuto?nila pri príležitosti 36. výro?ia za?iatku Nežnej revolúcie, ktorá v roku 1989 priniesla pád komunistického režimu vo vtedajšej ?SSR.
Grévinovo múzeum voskových figurín v Paríži vo štvrtok odhalilo svoju prvú figurínu zosnulej princeznej Diany, ktorá je oble?ená v ?iernych spolo?enských šatách známych aj ako jej „revenge dress.“ Priliehavé šaty s odhalenými ramenami sú model, ktorý si Diana obliekla na spolo?enské podujatie v Serpentine Gallery v Londýne v roku 1994. Bolo to v tú noc, ke? jej vtedajší manžel princ Charles, teraz krá? Karol III., v televíznom rozhovore priznal neveru s Camillou Parkerovou-Bowlesovou – svojou sú?asnou manželkou a krá?ovnou.
Zdroj feed teraz.sk
