Dianie na Slovensku sa dá pre jednoduchosť, no zároveň aj úplnosť, zhrnúť do jedinej stručnej vety: Progresivistický boj proti Robertovi Ficovi pokračuje s akcelerujúcou intenzitou a zúrivosťou.
Robert Fico včera v jesennej pľušti otvoril mimoriadne efektný a stavebno-technicky originálny deväť-kilometrový úsek diaľnice v korunách stromov a čaká ho zrejme čoskoro aj otvorenie nového obojsmerného cestného tunela pri Žiline. Konečne bude vďaka tomu možné vyhnúť sa úzkemu a zákernému Strečnianskemu hrdlu, kde na prechádzajúce autá a ich posádky nebezpečne číhali úlomky drobiaceho sa kolmého brala. Ten deväťkilometrový úsek na pilieroch smerom na Lučenec sa začal stavať ešte v roku 2018, ale zmena vlády po voľbách v roku 2020, kedy sa prioritou Matoviča a spol. stalo všetko iné len nie blaho národa, všetko zabrzdila. No a keď zabrzdila, tak aj výrazne predražila. Aj to sú dôsledky boja s Ficom, rovnako ako v prípade podobného absurdného kazisvetstva zo strany predstaviteľov KDH v minulosti.
Čo na to Slováci? Časť z nich, cca 90 tisíc, sa zrejme definitívne pomiatla. Ani desať nových tunelov a úsekov diaľnic, spolu s rozostavaním Slovenska ministrom Rážom, novými a zrekonštruovanými špitálmi, ďalšími investičnými akciami a novými pracovnými príležitosťami a zahraničnými investormi, by neznamenalo nič v porovnaní s opozičným programom totálnej deštrukcie zdravého rozumu. Tá totiž pokračuje ďalším zintenzívnením boja proti Ficovi akýmikoľvek prostriedkami. Kde bol včera ten jej mladý uvrieskaný blbec z Popradu z tribúny pred Úradom vlády, čo sa vozí na nárazníkoch vagónov nákladných vlakov a burcuje tým najvulgárnejším spôsobom krčmovej čvargy proti súčasnému premiérovi? Prečo na tom otvorení unikátneho diaľničného úseku nebol aj s gitarou osláviť spolu s folklórnym súborom, že sa podarila dobrá vec? Taký mladý chumaj tu našťastie v povojnovom období, kedy sa stavali priehrady na Váhu a budovala trať mládeže do Banskej Štiavnice, vtedy nebol ani jeden.
Včera prenikla na verejnosť zaujímavá správa o Marošovi Žilinkovi, generálnom prokurátorovi Slovenskej republiky. Veľmi čudné znepokojivé zvesti zo zasadnutia Glückovho parlamentného výboru Národnej rady. Žilinka tu bol istý krátky čas medzi dôverčivým ľudom, túžiacim po ozajstnom právnom štáte a spravodlivosti, dosť populárny. Dokonca aj ja, hoci mám rokmi preverené inštinkty, som mu na jeho stránke vyjadril zo dva razy podporu, podobne ako tisíce ďalších optimistov. Dnes už však na jeho stránke nenapíšeš žiadny komentár, ani si len neškrtneš, lebo to tam radikálne obmedzil. Prečo asi? Mnohých sklamal, vrátane mňa.
Minister Drucker, považovaný značnou časťou prezieravých koaličných voličov od samého začiatku celkom správne za koaličnú spojku Hlasákov s Šimečkým PS, sa zastrája, že prinajmenšom niektorí poslanci Hlasu už nebudú vyjadrovať podporu opozíciou odvolávaným členom vlády za Smer-SSD. Ak to niekoho prekvapuje, mňa nie. Minister Tomáš Drucker, obklopený prazvláštnym chuchvalcom poradcov, je od začiatku viac v PS než v koalícii. Jednoducho ďalšie zabudované kazítko v nevypočítateľnej politickej strane prezidenta Pellegriniho. Nech si známy žoviálny hudobník hovorí čo chce, toto nedopadne dobre. Tým viac, že sa prezident namiesto podpory ťažko skúšaného premiéra v boji s vulgárnou tuposťou idiotov obrátil na neho s absurdným ponaučením, že si treba nechať srať na hlavu od kohokoľvek, vrátane nedoštudovaných maturantov. Nepovedal to síce presne takto, ale zmysel bol ten istý.
Takže takto si tu dnes žijeme. A mne sa sem tam nejaký zakódovaný hlupák pod mojimi komentármi sporadicky vysmieva, že vraj „Zoldy, vy končite….“ spolu s neodmysliteľnými desiatimi vyrehotanými emotikonmi. Omyl, ja v žiadnom prípade nekončím! A neskončím ani keby súčasná vláda padla a nastúpila by iná. Našťastie ma ako komentátora nik neplatí, neberiem žiadnu politickú apanáž a na nikom nie som existenčne závislý, takže v pohode.
Zdroj telegram
