Parlamentné voľby sa uskutočnia 11. novembra a budú v poradí šieste od invázie vedenej Spojenými štátmi z roku 2003, po ktorej bol zvrhnutý sunnitský diktátor Saddám Husajn.
Právo voliť má v Iraku celkovo viac ako 21 miliónov ľudí. O 329 kresiel v parlamente sa uchádza viac než 7740 kandidátov, z ktorých takmer tretinu tvoria ženy.
Vo voľbách sa bude uplatňovať starý volebný zákon, ktorý parlament opätovne zaviedol v roku 2023 a ktorý – podľa mnohých analytikov – zvýhodňuje väčšie politické strany.
Kým v parlamentných voľbách v roku 2021 získalo mandát približne 70 nezávislých kandidátov, v nadchádzajúcich voľbách ich kandiduje iba 75.
Pozorovatelia sa obávajú, že volebná účasť by mohla klesnúť pod rekordne nízku úroveň z roku 2021, keď hlasovalo len 41 percent voličov. Tento očakávaný trend odráža apatiu a skepsu obyvateľstva v Iraku, ktorý je povestný zakoreneným klientelizmom, zlým riadením a rozšírenou korupciou.
AFP doplnila, že vplyvný šiitský duchovný Muktadá as-Sadr vyzval svojich stúpencov, aby voľby bojkotovali, pričom ich označil za „falošné“.
Irackej politike od americkej invázie dominuje kedysi utláčaná šiitská väčšina. Významnú úlohu v nadchádzajúcich voľbách zohrávajú vplyvní šiitskí predstavitelia vrátane bývalého premiéra Núrího al-Málikího, duchovného Ammára al-Hakíma a ľudí blízkych viacerým proiránskym ozbrojeným skupinám.
Kandiduje aj súčasný premiér Muhammad Šijá as-Súdání, ktorý bol zvolený v roku 2022 s podporou proiránskych strán a ktorý sa uchádza o druhé funkčné obdobie. Očakáva sa, že kandidáti blízki premiérovi získajú v parlamente výrazný počet mandátov.
Podľa zvyklostí zavedených v Iraku po invázii post premiéra zastáva šiitský moslim, funkciu predsedu parlamentu sunnita a prevažne ceremoniálny úrad prezidenta Kurd.
Zdroj feed teraz.sk
