„S veľkou pozornosťou a úprimným znepokojením sledujeme bezpečnostnú situáciu v Mali,“ povedal vo štvrtok hovorca ministerstva zahraničných vecí Pascal Confavreux. „Čo môžem dodať je, že vidíme, že sporná prítomnosť Ruska alebo síl s ním spojených v Mali v žiadnom prípade nezabezpečuje bezpečnosť malijských žien a mužov,“ dodal.
Začiatkom septembra oznámila džihádistická skupina Džamát nusrat al-islám wa al-muslímín blokádu dovozu paliva do Mali a jej členovia odvtedy útočia na konvoje nákladných áut s palivom. Toto konanie podľa Reuters vyvinulo tlak na vojenskú vládu a zvýšilo obavy, že džihádisti by sa mohli pokúsiť nastoliť svoju vládu v tejto západoafrickej krajine.
Islamistické povstania na severe a politická nestabilita vyvolali viac než desať rokov trvajúce nepokoje v Mali, ktoré viedli k sérii prevratov v rokoch 2020 a 2021. Po nich sa k moci v krajine dostala armáda.
Reuters pripomína, že Francúzsko malo v regióne Sahel viac než desaťročie nasadené jednotky. Mali od roku 2012 sužuje bezpečnostná kríza, ktorú zhoršujú násilnosti zo strany skupín napojených na al-Káidu a Islamský štát, ako aj zločineckých gangov. Junta sa tiež odvrátila od západných partnerov, ako je bývalá koloniálna mocnosť Francúzsko, a v mene národnej suverenity sa politicky a vojensky zladila s Ruskom, pripomína AFP.
Confavreux povedal, že Francúzsko má naďalej ambasádu v malijskom Bamaku, ktorá sa primárne zameriava na poskytovanie konzulárnych služieb pre viac než 4000 francúzskych občanov v Mali. Dodal, že ich bezpečnosť je jednou z priorít Francúzska.
Zdroj feed teraz.sk
