Lagrangeov bod je gravita?ne stabilný bod, kde je vyrovnaná gravita?ná a odstredivá sila Zeme a Slnka. To umožní sonde Áditja-L1 zotrva? tam ?ubovo?ne dlho. Jej plánovaná životnos? pä? rokov by sa pod?a ISRO mohla pred?ži?.
Sonda Áditja-L1 je pomenovaná pod?a hinduistického boha Slnka. Váži 1480 kg a do jej výbavy patrí ultrafialový zobrazovací teleskop a röntgenové spektrometre. Pomocou celkovo siedmich prístrojov dokáže pozorova? dynamiku slne?nej atmosféry. Zameria sa tiež na výrony koronálnej hmoty (CME), pri ktorých sa uvo??uje obrovské množstvo plazmy. Prúd jej ?astíc v prípade ve?kej intenzity môžu naruši? ?innos? satelitov v okolí Zeme.
Lagrangeov bod L1 je asi 1,5 milióna km od Zeme, ?o je zhruba jedna stotina vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Pre porovnanie, vesmírny teleskop Jamesa Webba pracuje v Lagrangeovom bode L2, ?alšom gravita?ne stabilnom bode, ale v smere opa?nom od Slnka.
Indická sonda odštartovala za?iatkom septembra z Kozmického centra Satišu Dhawanu na ostrove Šríharikota na pobreží Bengálskeho zálivu, po štyroch obletoch Zeme sa vydala smerom k Lagrangeovmu bodu L1. Pre Indiu ide o ?alší úspech v kozmickom výskume po tom, ako jej sonda ?andraján-3 ako prvá na svete úspešne pristála 23. augusta 2023 v oblasti dovtedy neprebádaného južného pólu Mesiaca. Indický nízkorozpo?tový vesmírny program dosiahol prvý ve?ký úspech v roku 2008, ke? na obežnú dráhú Mesiaca vyslala sondu ?andraján 1.
V roku 2014 India ako prvá ázijská krajina vyslala sondu na obežnú dráhu Marsu. Koncom tohto roka plánuje trojd?ovú misiu s ?udskou posádkou na obežnej dráhe Zeme. V spolupráci s Japonskom chce India do roku 2025 vysla? ?alšiu sondu na Mesiac a neskôr aj orbitálnu misiu k Venuši.
Zdroj feed teraz.sk
