Cieľom komisie je „zhromažďovanie a analýza dokumentov, kladenie otázok bulharským službám a inštitúciám, ako aj jednotlivcom“. Vyvolalo to kritiku mimovládnych skupín zaoberajúcich sa spravodlivosťou a ochranou ľudských práv.
Vznik komisie navrhla strana bývalého mediálneho magnáta Deljana Peevského, na ktorého sa pre korupciu vzťahujú sankcie USA a Británie.
V parlamente za vznik komisie hlasovali aj poslanci dvoch vládnucich koaličných strán a všetky proruské alebo krajne pravicové parlamentné strany. Hlavná vládnuca strana GERB a proeurópska aliancia CC/BD návrh nepodporili.
Cieľom komisie je zistiť „tok financovania a identifikovať akékoľvek prepojenia s politickými stranami, sudcami, školami, médiami, ekonomickými kruhmi a verejnými inštitúciami“.
„Bulharský parlament sa snaží zachovať obmedzenia pre aktivity kritických občianskych organizácií, čo je dobre známy scenár, ktorý sa riadi kremeľským plánom a rovnako sa uplatňuje aj v Maďarsku,“ povedal riaditeľ Bulharského inštitútu pre právne iniciatívy Teodor Slavev.
Sorosova nadácia pre podporu otvorenej spoločnosti vznikla v Sofii v roku 1990 tesne po páde komunistického režimu v Bulharsku. Financuje vzdelávanie, reformu súdnictva a projekty proti diskriminácii.
Dnes 95-ročný finančník Soros sa stal terčom ultrakonzervatívcov a konšpiračných teoretikov. V auguste americký prezident Donald Trump vyzval na právne kroky proti nemu a obvinil ho z podpory násilných protestov. Ako svojho nepriateľa ho dlhodobo vníma aj vláda v jeho rodnom Maďarsku.
Zdroj feed teraz.sk
