Halloween zároveň otvára trojdnie, ktoré pokračuje Sviatkom všetkých svätých (1. novembra) a končí sa Pamiatkou zosnulých (2. novembra), na Slovensku zľudovel výraz „Dušičky“. Anglický názov pochádza z konca 18. storočia a vznikol skrátením slovného spojenia „All Hallow´s Eve“, teda „predvečer všetkých svätých“. Masové rozšírenie v USA nastalo až po prílive množstva írskych a škótskych imigrantov. Priniesli si so sebou mnohé zvyky, napríklad vyrezávanie tekvíc či vystrájanie pestiev a žartíkov. Na Slovensko sa dostal po roku 1989 a dovtedy málo známy sviatok sa začal postupne udomácňovať.
Hoci má Halloween náboženské korene, už na konci stredoveku sa prelínali jeho spirituálnej i svetské prvky. Reformácia v protestantských krajinách postupne potlačila jeho cirkevný charakter, v koloniálnej Amerike boli oslavy Halloweenu spočiatku zakázané, no po príchode prisťahovalcov sa v USA udomácnil a v 20. storočí sa stal jedným z najrozšírenejších sviatkov, obzvlášť medzi deťmi.
Jeho moderná podoba sa z USA rozšírila do sveta s rozmachom filmového a zábavného priemyslu. Preto aj dnešné kostýmy zahŕňajú nielen strašidelné postavy, ale aj superhrdinov, filmové hviezdy či iné populárne postavy. Súčasťou symboliky Halloweenu sú aj bytosti ako duchovia, čarodejnice či upíri.
Tradičná halloweenská koleda „trick or treat!“, ktorou deti obchádzajú susedov, spočíva v ultimáte – buď dostanú čosi sladké, alebo vyvedú dáku neplechu. V susednom Rakúsku možno 31. októbra za tmy na vidieku, často po domoch celej obce, pozorovať ťaženia skupín detí i „výrastkov“ v rôznych kostýmoch. Po žiadosti „Süßes oder Saures!“ obvykle nasleduje viac či menej štedré „sladké“. Domácnosti sú na to nachystané a ktoré nechcú spolupracovať, tie zatiahnu rolety a na zvonenie nereagujú, takže nikto sa nemusí tváriť „kyslo“.
Tieto zvyky sa vyvinuli z britskej tradície žobrania o tzv. „soul cakes“ – koláčiky, ktoré sa dávali chudobným a deťom výmenou za modlitby za duše zosnulých. Keď sa sviatok postupne odcudzil cirkevnej praxi, modlitby nahradili žarty, piesne a hry. Predchodcom trick or treat bol írsky zvyk mumming, keď sa ľudia prezliekali za duchov, chodili po domoch a za jedlo či nápoj predvádzali žartovné scénky.
Boli však aj časy, keď nevinné „vyhrážky“ ústili do zloby. Koledníci s frázou „trick or treat“ s obľubou „lakomcov“ trestali. Neškodné žartíky sa najmä v mestách častokrát zvrhávali a v niektorých prípadoch prerastali do vandalizmu a ničenia verejného majetku. Deti a mladí zakladali ohne, rozbíjali okná, potkýnali okoloidúcich alebo ich posýpali múkou či popolom.
Zvyk vyrezávania tekvíc pochádza od írskych prisťahovalcov. Dužinaté „lampáše“ zvané „jack-o ‚-lantern“ sú staré niekoľko storočí. Názov jedna z legiend odvodzuje od opilca a švindliara zvaného Lakomec Jack. Ten sa dal na „biznis“ s diablom a dostal od neho žeravý uhlík, aby mu svietil na cestu, keď sa bude večne túlať svetom. Vyrezané tekvice mali Jackovi tiež pomôcť chrániť obyvateľov pred zlými duchmi. Zámerné sfúknutie sviečky v takomto lampáši údajne prinášalo nešťastie.
Obľuba Halloweenu sa v súčasnosti opiera najmä o globálnu popkultúru a komerciu. Svetoznámy je filmový Halloween pod taktovkou majstra hrôzy, Johna Carpentera. Americký režisér si k snímke z roku 1978 robil sám aj strašidelnú hudbu. Viacerí muzikanti siahajú neustále po tejto téme, vznikli hodnotné piesne s týmto názvom, napríklad od kapely Japan. Tematiku Halloweenu prezentuje aj Thriller Michaela Jacksona so slávnym „záhrobným“ videoklipom.
Zdroje: www.britannica.com, www.timeanddate.com, www.zdfheute.de
Zdroj feed teraz.sk
