„Gazdiná, ke? piekla chlieb – kra?ún, tak vodu, v ktorej si umývala ruky, vylievala k ovocným stromom, aby po?as roka rodili. Diev?atá si išli ?esa? vlasy pod v?bu, aby ich mali také dlhé ako konáre v?by. Slamu, ktorú mali ?udia pod stolom po?as ve?ere, dávali k sliepkam, aby dobre znášali vají?ka alebo ?ou k?mili zvieratá. Rovnako sa z nej robili vrko?e, ktorými sa obväzovali ovocné stromy, aby rodili,“ priblížila Ražina.
Obdobie viano?ných sviatkov bolo zaujímavé pre diev?atá, ktoré sa chceli vyda? a ma? rodinu. „Po?as varenia tradi?ných jedál brali lyžicu s jedlom a utekali do chlieva, kde klopali na ohradu. Ke? ošípaná odpovedala krochkaním, znamenalo to, že sa diev?a vydá v tom roku. Ak nie, klopala druhýkrát, a tak zistila, o ko?ko rokov sa vydá,“ povedala Ražina a doplnila, že sviato?né obdobie bolo obdobím ticha, ke? sa ?udia nehádali a snažili sa ži? v pokoji a pokore.
Pred ve?erou sa celá rodina umývala v potoku, brali si so sebou drobné mince, aby po?as celého roka mali peniaze. Po zotmení gazda zapálil na stole svie?ku. Pomodlil sa Ot?enáš, postoja?ky. V niektorých obciach pri stole k?a?ali.
„Vä?šinou mali ?udia na stole devä? jedál, v niektorých obciach ich bolo aj 12. Hlavným symbolom bol spomenutý chlieb – kra?ún, ktorý bol na stole, ale jedli ho až na Nový rok. Mali však i ?alšie chleby. ?alej to bol cesnak, med, so?, opekance s makom, pirohy s kapustou, hubová má?anka, hrach, fazu?a, zemiaky s kapustou, slivková polievka – sliv?anka, sušené ovocie a orechy,“ vymenovala Ražina a doplnila, že v mnohých rodinách na východe Slovenska sa tieto jedlá pripravujú dodnes.
Vo sviato?né dni sa nemalo nikam chodi?, zvláš? ženy a diev?atá mali by? doma, lebo to nebolo dobrým zvykom. „Napríklad aj koledníci boli vä?šinou chlapci alebo malé deti. Najlepšie bolo, ke? išli z nižného konca dediny na vyšný, nie opa?ne. Hovorilo sa, že vtedy bude nárast gazdovstva,“ dodala Ražina.
Zdroj feed teraz.sk
