Dodala, že v prvom rade cintorín pokosili, pretože tam rástla tráva, kde sa vä?šinou pásla hydina, kravy i ovce. „Každý hrob okopali. Potom z hory priniesli ?iernu zem, preosiali ju, rozhrabali po povrchu hrobu a ozdobili ?e?inou,“ objasnila. Bola napríklad zo smreka, z jedli?ky alebo borievky. V Detve a okolí zvykli vetvi?ky borievky namo?i? do haseného vápna zriedeného s vodou. „Nechali ich vysuši? a nadobudlo to efekt, ako keby boli zasnežené,“ priblížila.
Ke? pozostalí zdobili hrob staršieho ?loveka, používali aj napríklad ?ierne alebo biele plody. Zvy?ajne rástli na kríkoch v okolí cintorínov. Využívali aj šípky, z ktorých na hroboch robievali krížiky. Ak niekto chcel pripravi? ikebanu, ozdobné predmety zapichovali do repy. Zahrabali ju do zeme a do toho pridali potrebné vetvi?ky alebo trnky. „Repu nebolo vôbec vidie?. Zhnila a nevznikal tak žiadny odpad,“ povedala. Okrem repy ako hmotu na aranžovanie používali aj hrudky machu. Doplnila, že na hroby v minulosti vyrábali aj papierové kvety. Sviatok zosnulých v Detve ?udovo nazývali aj „Fších svetích“.
V súvislosti s Duši?kami sa Centrum tradi?nej kultúry v Detve snaží ?u?om vysvetli?, že aj v sú?asnosti sa dá z prírodných materiálov vytvori? ozdoba. „Máme šišky, bre?tan, listy, ktoré nie sú ekologickou zá?ažou. Základom pre veniec môže by? aj prútie z brezy. Ošúpeme ju od listov a to?íme. Potom ozdobíme vetvi?kami borievky, tuje alebo jarabiny,“ zhrnula.
Pod?a nej svie?ky na hroby v minulosti vyrábali aj doma, pretože ?udia šetrili peniaze. Boli z baranieho loja, ke? ich priniesli na cintorín, zapichli ich blízko kríža. „Bola to vzácnos?. Ke? už bola lepšia sociálna a ekonomická situácia, tak ich bežne kupovali,“ ukon?ila.
Zdroj feed teraz.sk
