Treba o tom zrejme písať znovu, aj kvôli takej relácii, aká odznela v piatok več…

Treba o tom zrejme písať znovu, aj kvôli takej relácii, aká odznela v piatok večer na TA3. Až ma tak v piatok dvíhalo, že tam v štúdiu nie som, pretože by som mal na tom malom pultíku pred sebou horu publikovaných argumentov a príkladov z prvej ruky človeka, ktorý sa dennodenne zastával slovenského národa, lebo jednoducho musel, keď sme tu boli am blok obviňovaní z údajného národnostného útlaku maďarskej menšiny a z nacionalistického rozbíjania Havlovej federácie. Nebyť toho radikálneho besnenia zahraničných médií, dodnes by som prekladal vedeckú literatúru, takže to zmenilo aj môj život a moju profesnú kariéru. Tak, že som sa stal predsedom redakčnej rady slovenského cudzojazyčného časopisu, ktorý objektívne a bez propagandistického pátosu informoval zahraničie a bránil vlastný štát v troch cudzích rečiach. Neraz som si v tom období povedal, aké je vlastne šťastie, že až tak veľa Slovákov nečíta zahraničné žvásty o slovenskom nacionalizme a nekultúrnosti v zahraničnej tlači, lebo v tom období u nás nebolo veľa ľudí s fluentnou znalosťou angličtiny. Ľuďom by sa vtedy bol celý Západ nadobro zhnusil.

Pokiaľ ide o vyjadrenie Martina Klusa, že je hrdý Európan, čo by mal podľa neho byť na Slovensku každý…. nuž ja som predovšetkým hrdý Slovák. Lebo neviem ako hrdý by som mohol a mal byť napríklad na imperialistické a nemilosrdne koloniálne besnenie Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka, Španielska, Rakúsko-Uhorska a Talianska, prípadne na dobyvateľa Napoleona či nacistu Hitlera alebo diktátorov Franka a Mussoliniho. Od takej hrôzyplnej histórie len čo najďalej. Iste, oni sa tam vraj v tých západných krajinách všetci už zázračne zmenili keď dostali na frak za svoju rozpínavosť vo dvoch zničujúcich svetových vojnách, opustili starú mocenskú mentalitu a sekajú dnes v Bruseli spoločne demokratickú dobrotu, to predsa vidí každý ako to tam zaujímavo robia, ale bývajú pri tom aj plní nenáležitého poučovania na adresu Slovenska a jeho súčasnej vlády.

K tejto téme sa budem vracať, lebo je to potrebné a nutné ak niekto neustále denunciuje postreleného Roberta Fica a nasadzuje mu dňom a nocou psiu hlavu nacionalistického populistu. V minulosti to išlo najmä od Martina Šimečku, v tom čase proti Mečiarovi, dnes od jeho syna Michala proti Ficovi, a ak by mal alebo bude mať aj ten syna, tak to tu takto bude vyzerať aj o tridsať rokov zo strany ďalšieho Šimečku. Ja tu už vtedy nebudem, aby som na to reagoval, ale niekto by mal tú štafetu potom niesť ďalej.

Pokračovanie v niektorom ďalšom článku.