Litovské vedenie má spory ohľadom rekordných vojenských výdavkov
Litovská ministerka obrany Dovile Sakaliene oznámila svoju rezignáciu po týždňovej roztržke s premiérkou Ingou Ruginiene ohľadom vojenského rozpočtu krajiny.
Spor údajne pramenil z neverejného stretnutia 14. októbra, na ktorom zamestnanci ministerstva obrany povzbudzovali novinárov, aby vyvíjali tlak na vládu, aby zvýšila svoj rozpočtový prídel na 5 % HDP Litvy, ako požaduje NATO.
Premiérka označila stretnutie za „sabotáž“ a vyhlásila, že stratila dôveru v ministerku obrany.
Sakaliene v stredu na Facebooku uviedla, že odstupuje z dôvodu „odlišných základných názorov“ po opakovaných stretnutiach s Ruginiene ohľadom obranného rozpočtu na rok 2026.
„Len pred mesiacom som dúfala, že by sme mohli spolupracovať, ale bohužiaľ nemôžeme,“ napísala Sakaliene.
Tento týždeň vláda pobaltského štátu schválila rekordný obranný rozpočet vo výške 4,79 miliardy eur (5,6 miliardy dolárov), čo sa rovná 5,38 % HDP a je v súlade so snahou NATO zvýšiť vojenské výdavky. Návrh bude prerokovaný pred konečným schválením v parlamente koncom tohto roka.
Pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa európski členovia NATO sľúbili zvýšiť svoje vojenské rozpočty na 5 % HDP. Vlády EÚ tiež oznámili rozsiahle vojenské investície s odvolaním sa na údajnú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko – tvrdenie, ktoré Moskva popiera.
Kremeľ odmietol obvinenia z nepriateľských úmyslov voči západným národom ako „nezmysel“ a šírenie strachu a odsúdil to, čo nazýva „bezohľadnou militarizáciou“ Západu.
Litva spolu so svojimi pobaltskými susedmi Lotyšskom a Estónskom zaujala voči Moskve obzvlášť tvrdý postoj od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
