Súčasník Vladimír Godár o svojom kolegovi hovorí: „Záujem Martina Burlasa o hudobné umenie bol od samého začiatku ´dvojdomý´. Ak ho v jeho kompozičných začiatkoch na jednej strane priťahovala tvorba a idey hudobnej avantgardy, predstavujúce zakázané ovocie normalizačného obdobia, rovnako silnú afinitu prejavoval aj k nekonformným konceptom rockového média. Preto sa popri štúdiu skladby v rovnakej miere venoval komponovanej písanej hudbe, ako i štúdiovej práci so zvukom či práci s rockovým ansámblom.“
Martin Burlas sa narodil 23. októbra 1955 v Bratislave do muzikálnej rodiny. Jeho matka bola etnomuzikologička a otec bol skladateľ a muzikológ Ladislav Burlas. Aj mladší brat Ivan sa stal hudobným skladateľom. Mladý Martin v rokoch 1975 – 1980 vyštudoval kompozíciu na VŠMU u Jána Cikkera.
V období po štúdiách pracoval ako hudobný režisér, najprv vo vydavateľstve Opus a neskôr sedem rokov v Slovenskom rozhlase. Medzitým sa venoval skladaniu vážnejších, zároveň viac-menej nekonvenčných foriem. V jeho katalógu sa od roku 1979 v prvej fáze nachádzajú komorné diela pre sláčikové súbory, orchestrálne i klavírne kúsky, ale aj skladby menej obvyklých nástrojových kombinácií i názvov.
Na poli hudobného experimentu i improvizácie rozvíja svoju tvorbu dodnes, po kompozičnej i zvukovej stránke. Vyprodukoval množstvo skladieb súčasného charakteru i minimalistické diela. Postupne okrem Vladimíra Godára spolupracoval napríklad Petrom Machajdíkom a predovšetkým ho to na viacerých projektoch spojilo s Ivanom Csudaiom. Kompozične i ako inštrumentalista bol členom v začiatkoch súboru súčasnej hudby VENI ensamble pod vedením Daniela Mateja.
Podľa Godára sa Burlasova tvorba postupne „stala médiom apokalyptického videnia súčasnosti, ohrozujúcej nielen človeka ako jedinca či ako biologický druh, ale aj samotný život na ním riadenej planéte„. V staršom televíznom dokumente sa vtipne konštatuje, že sa stal priekopníkom ako autor, ktorý je „schopný komponovať takmer v každom hudobnom žánri s výnimkou dychovej hudby a eurotechna„.
Nadhľad a vtip – napriek pesimistickému nazeraniu na vývoj spoločnosti – sú Burlasovi vlastné aj v jeho rockovejšej polohe a v piesňach new wave a „noise“ štýlu. V polovici 80. rokoch minulého založil projekt Maťkovia (predtým krátko Mathews). Členovia sa obmieňali, ale stabilný bol autor hudby, spevák a multininštrumentalista – Martin Burlas. Kapela produkovala alternatívny rock so surovým zvukom a humornými, ironickými textami.
Maťkovia v komunistickom režime nemohli mať ambície svoju hudbu oficiálne vydávať, museli si vystačiť jej šírením cez magnetofónové kazety a s koncertovaním. V roku 1991 však vyšiel album 1982-1986 v nízkom náklade a na ňom viaceré alternatívne „hity“ – piesne Ešte, Hrochy, Nadporučík Zápražný, či Utopená ryba dýchali novovlnovou neviazanosťou a do istej miery aj chytľavosťou.
V tom čase sa už však Burlas venoval iným projektom, hoci zoskupenie Sleepy Motion – Ospalý pohyb neprodukovalo hudbu a texty až tak vzdialené. Zvukovo to bolo pestrejšie, experimentálnejšie, miestami ambientné a nechýbali ani „shoegaze“ fázy s ťažšími gitarovými efektmi. Kapela vydala do roku 1995 tri albumy a po návrate v roku 2016 ďalšie dva a jednu EP.
Martin Burlas pôsobil aj v projektoch Bezmocná hŕstka, či Dogma a ďalšie vytvoril s radom osobností alternatívnejšie časti slovenskej hudobnej scény. Nahral aj sólo albumy, v roku 2019 s hračkoslovným názvom v nemčine, Angststiftung Trauma demonštruje jeho skepsu a obrazy rozkladu okolitého sveta v symbióze s vtipnými vsuvkami. Jedna pieseň sa napríklad volá Emotional Manoevras in the Dark s narážkou na názov slávnej novovlnovej kapely OMD.
Už predtým, v roku 1996 vyšiel Martinovi Burlasovi eponymný album s unikátnou piesňou Smrť v opere, trochu v štýle tanečnej elektroniky a s všadeprítomným až dadaististickým humorom v texte. Na webovom portáli www100soza.sk sa k tomu (rok 2022) v súvislostiach s jeho 40-ročnou hudobnou kariérou uvádza: „Najznámejšia z tohto obdobia je v istých kruhoch kultová pieseň Smrť v opere. Rovnako ako jeho ostatná tvorba, ani s touto akoby nemal žiadne komerčné ambície, promoval ju úplne minimálne, robil ju akoby sám pre seba. Niektoré albumy z tohto obdobia dokonca distribuoval iba na médiu CD-R pre nezáujem vtedajších vydavateľstiev.“
Zdroje: www.hc.sk/o-slovenskej-hudbe, www.martinburlas.net, www.discogs.com
Zdroj feed teraz.sk
