Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou celej generácie Slovákov, ktorá sa v roku 1848 postavila na odpor proti maďarizácii Slovákov. Bol politikom, buditeľom, básnikom, novinárom, redaktorom, jazykovedcom a pedagógom. Vo svojej organizačnej, politickej a vedeckej práci sa zameral nielen na národné, ale aj sociálne a politické záujmy slovenského ľudu.
Štúr bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v septembri 1848 vo Viedni, ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci.
Zvolenčania si pripomenuli výročie narodenia slovenského dejateľa na Námestí SNP, kde odhalili v pondelok 17. októbra 1966 pamätník významnému predstaviteľovi slovenského politického a literárneho života 19. storočia – Ľudovítovi Štúrovi.
Za veľkej účasti obyvateľov hlavného mesta, pracujúcich a študentov, dňa 3. novembra 1972 slávnostne odhalili na Dunajskom nábreží pomník jednej z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa.
Hlavnú zásluhu na uzákonení spisovnej slovenčiny mali Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, ktorí sa 16. júla 1843 na fare v Hlbokom dohodli, že spisovným jazykom na Slovensku sa stane stredoslovenské nárečie.
Vo filmových ateliéroch na Kolibe v Bratislave dokončoval v máji 1968 režisér Jozef Zachar film zo života Ľudovíta Štúra, ktoré sa volal Niet inej cesty. Scenárista Juraj Špitzer zobrazuje Štúra nielen ako osobnosť literárnu a národno-buditeľskú, ale snaží sa ukázať celú zložitosť jeho osobnosti.
Vo filme je zachytené hlavne obdobie z rokov 1848—49, keď s tragédiou revolučných rokov vrcholí i jeho osobná tragédia – vzťah k Adele Ostrolúckej. Ľudovíta Štúra stvárnil Štefan Kvietik, Adelu Ostrolúcku jeho herecká partnerka Emília Vášaryová.
Zdroj feed teraz.sk
