Tináková vysvetlila, že bunky sú ?asto vystavené oxida?nému stresu, ktorý spôsobujú reaktívne formy kyslíka – napríklad peroxid vodíka, ozón ?i hydroxylový radikál. Tento stres môže ma? toxické ú?inky, pretože poškodzuje biologické makromolekuly, ako sú DNA, RNA, proteíny, lipidy ?i polysacharidy. Ú?inné antioxidanty sú preto nevyhnutné na ochranu buniek pred týmito reakciami.
Marcel Zámocký z Laboratória fylogenomickej ekológie Ústavu molekulárnej biológie SAV priblížil, že preskúmali už rôzne typy enzýmov, ktoré rozkladajú peroxid vodíka na vodu a kyslík. „Objavujeme ?oraz viac mimoriadnych enzýmov z húb, pri?om medzi antioxida?nými enzýmami v poslednom ?ase ?oraz významnejšiu úlohu získavajú tzv. nešpecifické peroxygenázy (enzýmy, ktoré pomocou peroxidu vodíka rozkladajú škodlivé látky, pozn. TASR),“ spresnil.
Tináková objasnila, že tieto enzýmy majú vo svojej štruktúre železo, ktoré im umož?uje reagova? s kyslíkom. „Práve táto jedine?ná stavba im umož?uje vnáša? atómy kyslíka z peroxidu vodíka priamo do molekúl zne?is?ujúcich látok. Ide o dôležitý krok smerom k udržate?ným biotechnológiám budúcnosti,“ dodala.
Látky sa pod?a slov Zámockého objavujú nielen vo vláknitých hubách, ale aj v riasach ?i me?avkách. Majú schopnos? z kontaminovaného prostredia odstra?ova? rôzne ve?ké množstvá nebezpe?ných chemikálií šetrne a efektívne. „Umož?uje to unikátny reak?ný mechanizmus týchto novoobjavených metaloenzýmov, ktorý je schopný oxida?ne meni? aj rôzne odolné organické molekuly prítomné ako kontaminanty z antropogénnej ?innosti v životnom prostredí,“ vysvetlil.
Odborník doplnil, že tento spôsob ?istenia bude chráni? životné prostredie, pretože prináša alternatívne procesy, ktoré neprodukujú nebezpe?ný odpad a umož?ujú udržate?nejšiu výrobu v porovnaní s klasickou organickou syntézou.
Zdroj feed teraz.sk
