Jeho snímka Unavení slnkom z roku 1994 sa považuje za jeden z najlepších filmov o hrôzach stalinizmu v Sovietskom zväze. Dnes je však Michalkov známy aj ako obhajca politiky ruského prezidenta Vladimira Putina a ocitol sa na sankčnom zozname Európskej únie (EÚ) a Ukrajiny.
V utorok 21. októbra bude mať ruský režisér, herec a scenárista 80 rokov.
Nikita Michalkov sa narodil 21. októbra 1945 v Moskve. Pochádza zo široko rozvetvenej rodiny známej mnohými kultúrnymi aktivitami. Jeho prastarý otec Vasilij Surikov a starý otec Piotr Končalovskij boli uznávanými maliarmi, otec Sergej Michalkov písal pre deti a mládež a bol autorom textu hymny Sovietskeho zväzu a Ruska. Matka Natália bola poetka a prekladateľka a starší brat Andrej Michalkov – Končalovskij je režisér, ktorý prerazil aj v Hollywoode.
Už ako chlapec účinkoval Nikita Michalkov v detskom súbore legendárneho moskovského divadla MCHAT (Moskovské umelecké akademické divadlo) a pôsobil aj v moskovskom Vachtangovom divadle. V roku 1966 absolvoval štúdium herectva a v roku 1971 stredometrážnym filmom Pokojný deň na konci vojny (1970) štúdium réžie na vysokej škole kinematografie (Vserossijskij Gosudarstvennyj Universitet Kinematografii – VGIK) v Moskve v triede Michaila Romma. Od študentských rokov sa často objavoval aj na filmovom plátne, pričom doteraz účinkoval v približne 40 filmoch.
Ako filmový režisér debutoval v roku 1974 vojnovou snímkou Cudzí medzi svojimi a o dva roky neskôr nakrútil romantickú drámu Otrokyňa lásky. Zlatú mušľu z Medzinárodného filmového festivalu v San Sebastiáne si odniesol za drámu Nedokončená skladba pre mechanické piano (1977). Zaujal aj filmami Päť večerov (1979), Oblomov (1979), Príbuzenstvo (1981) a Bez svedkov (1983).
Na medzinárodnej filmovej scéne sa definitívne etabloval snímkou Oči čierne (1987) inšpirovanou poviedkami Antona Pavloviča Čechova. V úspešnom filme jednu z hlavných úloh stvárnil hviezdny taliansky herec Marcello Mastroianni, ktorého ocenili v kategórii najlepší herec na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Samotný film bol nominovaný na Zlatý glóbus a cenu BAFTA.
Zlatého leva z filmového festivalu v Benátkach si Michalkov odniesol za film Urga (1991), ktorý bol nominovaný tiež na Oscara či Zlatý glóbus.
Celosvetovú slávu mu však priniesla dráma Unavení slnkom z roku 1994, ktorú ocenili Oscarom (1995) v kategórii Najlepší cudzojazyčný film a režisér dostal v Cannes Veľkú cenu poroty. V snímke sa v hlavnej úlohe agenta NKVD predstavil ruský herec Oleg Meňšikov, ktorému úspešne sekundoval samotný režisér v úlohe generála Sergeja Kotova, hrdinu občianskej vojny.
Dráma je svedectvom o temnej dobe kultu osobnosti, o období tzv. „Veľkého teroru“ z druhej polovici 30. rokov minulého storočia v Sovietskom zväze za vlády Stalina. Temné obdobie režisér vykreslil na pozadí príbehu generálovej rodiny tráviacej horúce letné dni na vidieckej usadlosti. Michalkov neskôr nakrútil aj pokračovania úspešnej snímky Unavení slnkom 2: Odpor (2010) a Unavení slnkom 3: Citadela (2011).
Ďalším divácky úspešným filmom Barbier sibírsky sa režisér prezentoval v roku 1998. V snímke si okrem Meňšikova zahrali Julia Ormondová či Richard Harris a tiež samotný Michalkov. Po deviatich rokoch nakrútil drámu Dvanásť, v ktorej stvárnil jednu z hlavných postáv a film nominovali na Oscara a benátskeho Zlatého leva. V roku 2014 predstavil romantickú drámu Úpal inšpirovanú rovnomennou poviedkou ruského spisovateľa Ivana Bunina.
V roku 2014 verejnosť prekvapil tým, že sa vyslovil v prospech zmien v ruskom zákone zakazujúcom používanie vulgárneho jazyka v literatúre, masmédiách, na koncertoch, divadelných predstaveniach, v zábavných programoch a filmoch. Začal otvorene podporovať politiku ruského prezidenta Vladimira Putina, čo nezmenila anexia Krymu a ani ruská vojenská agresia na Ukrajine, ktorá začala vo februári 2022.
Zdroj feed teraz.sk
