Fabriku vlastnila spoločnosť Roth, ktorú v roku 1866 založili vo Viedni bratia Georg a Johann Rothovci. Stala sa jedným z najväčších podnikov na výrobu munície v Rakúsko-Uhorsku. „V roku 1867 rozhodlo vedenie spoločnosti o zriadení závodu v Prešporku, ktorý mal zásobovať muníciou uhorskú armádu Honvédség. Činnosť v Bratislave sa začala v roku 1871 ako pobočná továreň na náboje a výbušniny viedenskej spoločnosti G. Roth, známa tiež ako Patrónka,“ povedala pre TASR vedecká pracovníčka odboru vojensko-historických výskumov z Vojensko-historického ústavu SR (VHÚ) Zdenka Hešterová.
Na začiatku zamestnávala 50 robotníkov, v roku 1890 už 740 robotníkov, predovšetkým žien a po vypuknutí 1. svetovej vojny v roku 1914 až 3000 robotníkov. Produkcia fabriky bola ohromujúca – státisíce nábojníc a striel opúšťalo jej brány každý deň.
Po vzniku Československej republiky nastala v roku 1922 nostrifikácia podniku a v roku 1928 získala jeho majoritnú časť Brnenská Zbrojovka. Muničná továreň pozostávala z budovy riaditeľstva, obytných budov, veľkých hál na výrobu nábojov. Súčasťou boli aj haly sprievodnej výroby ako zlievareň liatiny a iných kovov, lisovňa, valcovňa, sústružňa, sklad materiálu, skladiská tovaru, pracháreň, kotolňa, elektrická centrála či strelnica. Stála tu aj hasičská zbrojnica, pretože v továrni dochádzalo k častým výbuchom.
K jednému z nich, najtragickejšiemu, došlo v osudový popoludnie 20. októbra 1930. „Pri explózii a na následky rozsiahlych popálenín po celom tele zomrelo sedem mladých robotníčok, z ktorých najmladšie Antónia Zegerová a Mária Haraslinová mali len 17 rokov. Ďalšími obeťami boli 21-ročné Angela Zužičová, Alžbeta Falatová a Mária Darovcová, 18-ročná Františka Škvárová a 19-ročná Mária Bohunská. V tej dobe závod zamestnával približne 800 robotníkov. V dielni, kde nastal výbuch, sa vyrábali svetelné vložky do špeciálnych striel,“ doplnila Hešterová.
V čase výbuchu v dielni pracovali ešte jedna robotníčka a pri strojoch dvaja muži. „Podľa technického riaditeľa závodu k výbuchu zmesi pre plnenie svetelných striel došlo pravdepodobne tak, že jedna z lisovaných striel uviazla v lise. Po jeho otvorení odtiaľ vyletela a odrazom o kovový predmet spôsobila iskru. Tým zapálila asi kilogram strelného prachu s prímesou svetelných látok, ktoré boli rozpracované na stole. K rovnakému záveru dospela aj súdna komisia,“ priblížila Hešterová.
Zapálením prachu okamžite nastala veľká explózia a celú miestnosť zachvátili plamene. Obaja robotníci sa zachránili únikom, za nimi stihla ešte vybehnúť 31–ročná Mária Šrámková. Niekoľko mladých žien zostalo po výbuchu v miestnosti ležať na zemi, niektoré celé horiace vybiehali na dvor, kde sa ich ostatní snažili uhasiť. Svedkovia opisovali, že sa ženy premenili na „živé pochodne“. Po prevoze do nemocnice všetky postupne zomreli.
„Budova bola našťastie izolovaná od ostatných oddelení Patrónky a oheň bol hneď uhasený robotníkmi továrne a hasičmi. Tlaková vlna pri výbuchu však rozbila okná na všetkých budovách Patrónky. Hasiči zasahovali pod velením veliteľa zboru Vojtecha Rajnohu. V budove výbuch zničil aj veľkú časť inventára a strojového zariadenia,“ objasnila vedecká pracovníčka.
Len pár mesiacov od výbuchu, v noci z 5. na 6. júla 1931, vypukol v sklade továrne veľký požiar. Ten hasili viaceré hasičské zbory, aj z okolitých obcí, ktoré ho nadránom dostali pod kontrolu. Obyvatelia, ktorí nezabudli na výbuch z októbra, utekali z okolia továrne v takej panike, že policajti ich nachádzali v lesoch aj kilometre od Patrónky.
Časy najväčšieho rozmachu mal však závod dávno za sebou. Napriek tomu v rokoch 1932 až 1935 tu pracovalo v 16 objektoch ešte 500 zamestnancov s priemernou dennou produkciou milión nábojov. Boli určené prevažne na export do Belgicka, Anglicka a Austrálie. „Vzhľadom na nevýhodnú polohu bratislavského závodu bolo rozhodnuté o jeho premiestnení na relatívne bezpečnejšie miesto. Ministerstvo národnej obrany stanovilo podmienku ďalších objednávok, že všetko objednané puškové a guľometné strelivo bude už od roku 1930 vyrobené v novom závode v Považskej Bystrici,“ povedala ďalej pre TASR Hešterová.
Zbrojovka Brno v januári 1929 odkúpila väčšinu akcií firmy Roth a premenovala ju na Československé muničné a kovodelné závody. Spočiatku fungovali ako sesterský závod Zbrojovky Brno. V roku 1935 došlo k ich zlúčeniu s novým názvom Československá zbrojovka, úč. spol. Brno, závody v Považskej Bystrici, v rámci koncernu Zbrojovky označovaný ako závod II.
Pôvodný hlavný závod na Patrónke zatiaľ upadal. Po roku 1935 tu pracovalo už len zhruba 200 zamestnancov. Výrobu v rokoch 1935 až 1937 postupne demontovali a presunuli do Považskej Bystrice. Osud Patrónky sa zavŕšil v roku 1936, kedy správna rada Zbrojovky rozhodla o likvidácii fabriky.
Po zániku výroby však areál Patrónky nezačal pokojnejšiu kapitolu. Miesto odkúpil v roku 1937 zemský spolok, ktorý viedol Ústav pre zmrzačených. Po vzniku Slovenského štátu zriadili v Patrónke prechodný tábor určený pre Židov z Rakúska, Čiech a čiastočne i zo Slovenska, čakajúcich na vysťahovanie do Palestíny.
Na rovnakom mieste začiatkom marca 1942 vzniklo koncentračné stredisko na zhromažďovanie a zaraďovanie židovských osôb do transportov. Od marca do októbra 1942 ich deportovali do koncentračných táborov v Auschwitze a v Lublinskej oblasti.
Zdroj feed teraz.sk
