Podľa Greenpeace je ostrov Bonaire jedným z holandských území, ktoré sú najviac zasiahnuté klimatickou krízou. Prostredníctvom súdov obaja aktéri požadujú, aby holandská vláda vypracovala konkrétne plány na ochranu ostrova a zníženie emisií CO2 na nulu do roku 2040.
Štúdia Slobodnej univerzity (Vrije Universiteit) v Amsterdame z roku 2022 ukázala, že až pätina ostrova by sa do konca tohto storočia mohla ocitnúť pod hladinou mora.
Súdny proces v Haagu je prvým svojho druhu v Európe a nadväzuje na prelomové júlové stanovisko Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) – najvyššieho súdu Organizácie Spojených národov (OSN), – ktoré poskytuje výklad medzinárodného práva v oblasti klímy. V stanovisku ICJ dospel k záveru, že štáty, ktoré porušujú svoje klimatické záväzky, konajú nezákonne a je možné od nich požadovať, aby najviac zasiahnutým krajinám zaplatili finančné odškodnenie.
Parlamenty, právnici a sudcovia po celom svete teraz môžu toto stanovisko využiť na zmenu zákonov alebo stíhanie štátov za nečinnosť v oblasti klímy, konštatuje AFP.
V prvý deň procesu Greenpeace a zástupcovia holandskej vlády prednesú vyhlásenia o úsilí obmedziť globálne otepľovanie, najmä prostredníctvom znižovania emisií. V stredu sa proces zameria na otázku prispôsobenia sa dôsledkom zmeny klímy, a to z hľadiska životného prostredia aj spoločnosti.
Zdroj feed teraz.sk
