Rezort však pripustil, že čerpanie eurofondov je pomalé, pričom bez ďalších opatrení hrozí v budúcom roku ich čiastočné prepadnutie. K 12. septembru 2025 bolo vyčerpaných 9,98 miliardy eur v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok a zazmluvnených 2344 projektov vo výške 5,76 miliardy eur.
„V súčasnosti, keď vláda prichádza s opakovanými konsolidačnými balíkmi s objemom 2,7 miliardy eur ročne, to je mimoriadne závažné pre konkurencieschopnosť domácich producentov a spomaľuje to aj rast životnej úrovne domácností. Eurofondy a plán obnovy majú výrazný potenciál zmierniť ich, avšak doterajšie kroky vlády v oblasti ich efektívneho čerpania nepôsobia veľmi presvedčivým dojmom,“ uviedol ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček vidí hlavné príčiny pomalého čerpania v administratívnej byrokracii a zložitosti verejného obstarávania ako sú súťažné procesy a odvolania. Rovnako je to tiež slabá kapacita kvalifikovaných pracovníkov na regionálnej a miestnej úrovni, ale aj ťažká koordinácia medzi viacerými orgánmi a často oneskorené výzvy. „Z pohľadu ekonomiky ide o premárnenú príležitosť, a to v časoch, keď sa obracia každé euro. Potreba vyčerpať 233 miliónov do konca roka je síce ambiciózna, ale podľa môjho názoru rovnako možná, za predpokladu výrazného zrýchlenia procesov,“ spresnil.
Zároveň súhlasí s MIRRI, že budúci rok bude v čerpaní eurofondov rizikovejší, keďže je potrebné vyčerpať minimálne ďalších 2,12 miliardy eur. Reálny úspech bude, ak SR dosiahne tretinu alokovaného objemu. Čerpanie eurofondov je podľa rezortu investícií rýchlejšie, a to skrátením lehôt pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku alebo zazmluvňovaní projektov. Ďalším z pozitívnych krokov bolo podľa MIRRI aj naštartovanie realizácie Integrovaných územných investícií.
„Intenzívnou komunikáciou s územnou samosprávou sa nám podarilo naštartovať tento mechanizmus a v rámci Integrovaných územných investícií je už 65 % zdrojov (z celkového rozpočtu 2,4 miliardy eur) viazaných v schválených projektových zámeroch samospráv,“ doplnil rezort.
Čerpanie eurofondov má podľa Boháčka pozitívny stimulačný účinok na hrubý domáci produkt (HDP). Pripomenul, že na základe údajov Inštitútu pre stratégie a analýzy, eurofondy v poslednom desaťročí prispievali v priemere 0,6 % HDP ročne a tvorili zhruba 2,8 % HDP ako objem čerpaných prostriedkov. Pre štátny rozpočet tak slúžia ako externé financovanie znižujúce potrebu čistého verejného dlhu pri verejných projektoch. Zároveň podľa neho zvýšená ekonomická aktivita generuje vyššie daňové výnosy ako sú dane z príjmov či daň z pridanej hodnoty (DPH) a znižuje výdavky na stabilizáciu ekonomiky v obdobiach slabšieho rastu.
Prepadnutie, respektíve nevyužitie eurofondov bude mať negatívny vplyv na rast HDP. „Ak by sa prostriedky nevyužili, mohlo by to oslabiť rast v danom roku aj o desatiny percentuálneho bodu. Výpočty ukazujú, že slabšie čerpanie oproti plánom by mohlo ovplyvniť bilanciu rozpočtu približne o 0,3 až 0,4 % HDP vrátane spolufinancovania. V dlhšom horizonte navyše hrozí, že projektové impulzy (infraštruktúra, inovácie, regióny) sa oneskoria, čo oddiali konvergenciu k priemeru EÚ,“ uzavrel Boháček.
MIRRI aktuálne rokuje s ostatnými ministerstvami k zapracovaniu priorít Modernizovanej politiky súdržnosti do Programu Slovensko, ktorého výsledkom má byť jeho tretia revízia. „Využitie benefitov legislatívy k Modernizovanej politike súdržnosti výrazne znižuje riziko prepadnutia zdrojov v roku 2026, nakoľko Slovensko má možnosť získať zálohovú platbu, ktorá môže byť vo výške až 1,4 miliardy eur, pričom táto suma sa okamžite započítava do čerpania programu. Na využitie benefitov novej legislatívy musí byť revidovaný program predložený Európskej komisii do konca tohto roka,“ dodal rezort.
Zdroj feed teraz.sk
