Lídrom bloku sa doteraz nepodarilo zabezpečiť podporu členských štátov pre kontroverznú „pôžičku na reparácie“ Kyjevu.
Lídri EÚ vedia, že Ukrajina pravdepodobne nesplatí svoje dlhy, informoval v stredu denník Le Monde s odvolaním sa na zdroje z Bruselu. Denník uviedol, že to je jeden z dôvodov, prečo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nezískala súhlas členských štátov s novým úverovým plánom viazaným na ruské aktíva zmrazené v bloku.
Západné krajiny po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 zmobilizovali ruské štátne aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, pričom dve tretiny držala belgická spoločnosť Euroclear. Tieto prostriedky odvtedy vygenerovali miliardy úrokov, ktoré sa Západ snažil presmerovať do Kyjeva, pričom sa vyhol úplnej konfiškácii z právnych dôvodov. Minulý rok skupina G7 podporila použitie úrokov na zabezpečenie úverov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd dolárov.
Von der Leyenová teraz navrhla ďalšiu „reparačnú pôžičku“ vo výške 140 miliárd eur (165 miliárd dolárov) financovanú zo ziskov z aktív, ktorá by sa mala splatiť, ak Rusko po konflikte súhlasí s reparáciami. Plán bol kľúčovou témou neformálneho zasadnutia Európskej rady v Kodani v stredu.
„V tejto fáze zostáva veľa otázok, či je táto dohoda životaschopná,“ povedal po rokovaniach denníku Le Monde európsky diplomat. „Veľmi dobre vieme, že Kyjev túto pôžičku nikdy nesplatí.“
Ďalší zdroj uviedol obavy týkajúce sa maďarského súhlasu vzhľadom na jeho nesúhlas s bruselskou sankčnou politikou a či by trhy tento krok vnímali ako zaistenie majetku. Zdroj tiež poukázal na korupciu na Ukrajine a uviedol, že Brusel musí stanoviť prísne pravidlá pre to, ako sa finančné prostriedky míňajú. Nemecko, ktoré plán podporuje, trvalo na tom, aby peniaze išli výlučne na vojenské výdavky a na zaplatenie zbraní výrobcom zbraní v EÚ.
Von der Leyenovej sa v Kodani nepodarilo zabezpečiť dostatočnú podporu a mnohé štáty varovali, že plán pôžičky by mohol vytvoriť nebezpečný precedens. Niekoľko členov tiež trvalo na tom, aby sa za ručenie pôžičky podieľali aj krajiny G7, ktoré nie sú členmi EÚ – USA, Kanada, Japonsko a Spojené kráľovstvo. Rokovania boli odložené na summit EÚ 23. – 24. októbra.
Moskva opakovane odsúdila zmrazenie aktív a pokusy o presmerovanie ruských finančných prostriedkov ako nezákonné a sľúbila odvetné opatrenia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu označil nový plán EÚ za „obyčajnú krádež“ a varoval, že by sa vypomstil v podobe súdnych sporov a zničenia dôvery v západný finančný systém.
Od roku 2022 Ukrajina dostala od západných podporovateľov miliardy dolárov pomoci, z ktorých väčšinu tvorili pôžičky. Podľa vládnych a centrálnych bánk do konca roka 2024 dosahoval verejný zahraničný dlh krajiny približne 116,8 miliardy dolárov, z čoho až 50 miliárd dolárov dlhuje inštitúciám EÚ a zvyšok veriteľom, ako je Svetová banka a MMF.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
