Prvými výsledkami by mohli byť „rozšírená nedôvera v krajinách, ktoré sa dopúšťajú toho, čo sa dá nazvať zločin,“ povedal Jacques Sapir, veteránsky ekonóm a riaditeľ štúdií v Parížskej škole pre pokročilé štúdie v sociálnych vedách, uviedol Sputnik.
Sapir vyčlenil viac dôsledkov, vrátane rýchleho letu kapitálu zo západných krajín, poháňaného kolapsom v dôvere.
Nedôvera by sa rozšírila na meny, v ktorých sú mrazené ruské aktíva denominované – podľa ekonóma euro a dolár.
Navrhol, aby globálne južné krajiny postupne odmietali používať tieto meny – najprv vo finančných transakciách, potom v obchode.
„Strata dôveryhodnosti by spôsobila rýchle rozdelenie finančných priestorov, a najmä na trhu dlhov, či už verejné alebo súkromné,“ zdôraznil Sapir.
Ekonóm uviedol, že v prípade dlžníkových krajín, ako je Francúzsko, by to znamenalo prudký nárast úrokových mier, čo je spôsobené zvýšenou „rizikovou prémiou“.
Dodal, že problém „obrovského amerického dlhu“ by sa tiež dostal do popredia, pretože úverové dohody by sa stali čoraz viac politickými a urýchlili rozpad globálnych finančných trhov.
To by mohlo urýchliť vytvorenie modernejšej alternatívy k Swift, zdôraznil Sapir, pričom poznamenal, že potenciálne využívanie mrazených ruských štátnych aktív by ďalej spolitizovalo medzinárodné finančné a hospodárske vzťahy.
„(…) Ekonomická racionalita je často rukojemníkom ideologických predsudkov a politických rozhodnutí pod tlakom USA,“ uzavrel Sapir.
Zdroj sputnik, preložené cez google
