Podľa Konrádovej je pozoruhodné, ako sa hnutie ANO dokázalo vymaniť z pozície, keď o ňom ľudia uvažovali v duchu „volím ich, ale radšej to nebudem hovoriť nahlas“. V kampani predstavitelia ANO pripomínali, čo všetko sa vláde Petra Fialu nepodarilo a čo oni môžu urobiť lepšie. Nebola preto tak konfliktná ako pri rôznych iných voľbách v minulosti. Odborníčka si to vysvetľuje tým, že do volieb idú z opozičných lavíc a do karát im hrá okrem iného aj fakt, že Fiala je nepopulárny premiér. Podľa nej to však nie je nič neobvyklé. „My tu v Česku jednoducho nemáme radi končiacich premiérov. Jediný, komu sa podarilo dvakrát za sebou vo voľbách dosiahnuť taký výsledok, aby sa stal predsedom vlády, bol Václav Klaus – a to bolo ešte v 90. rokoch,“ pripomenula.
Koalícia SPOLU v kampani zdôrazňovala tému bezpečnosti a varovala pred tým, že vláda opozície by ČR mohla posunúť na východ. Podľa Konrádovej zvolila tému dobre. „V kampani fungujú emócie a tá negatívna zdvihne zo stoličiek oveľa viac voličov než pozitívna. Tak to jednoducho je. Takže ak je tu reálna hrozba, a z môjho pohľadu skutočne je, že by sme mali byť v budúcnosti ostražitejší, tak to mohlo na niektorých voličov pôsobiť ako mobilizačný prvok,“ vysvetlila. Ocenila Fialovu terénnu kampaň, avšak myslí si, že s tým mal začať skôr. Osobné stretnutia s voličmi sú preňho obzvlášť dôležité preto, lebo jeho značka je iná ako napríklad Andreja Babiša, ktorý sa prezentuje ako jeden z ľudu, hoci je miliardár. Fiala by mal podľa nej ľuďom ukázať, že hoci si oblek dole nedá, neznamená to, že im nerozumie.
Za vydarenú považuje kampaň Pirátov. „Bola cielená, dobre vymyslená. Ale nebola to kampaň, ktorá mala šancu osloviť zrazu 30 percent a zvíťaziť. Urobili však kus práce,“ zhodnotila odborníčka. Strana podľa nej vyťažila z toho, že z vlády pred rokom odišla. Mala čas pozviechať sa, posunúť viac do stredu a vymedziť si témy kampane. Navyše sa im tak vyhla nedávna bitcoinová kauza, ktorá sklamanie z vlády ešte prehĺbila. „Oni mali šťastie v nešťastí. Pred rokom by som povedala, že sú odpísanou stranou s tým poslaneckým klubom, ktorého členov zrátame na prstoch jednej ruky. A hľa, teraz majú okolo desať percent v prieskumoch a uvidíme, ako to skončí po sčítaní hlasov v sobotu,“ podotkla.
Za nie úplne vydarenú považuje kampaň hnutia STAN, ktoré ako prvé v Česku stavilo na čisto pozitívnu kampaň. Ocenila však, že sa o to vôbec pokúsilo. „Myslím si, že to prehnali. Všetko bolo ‚dobré‘ – dobrá kampaň, dobrá téma, dobrý kandidát, dobré pivo, dobrý cyklovýlet. Zatienilo to reálny apel, ktorý kampaň mala mať. Začalo to byť do určitej miery nezrozumiteľné, lebo keď videli, že preferencie nerastú, ako predpokladali, zrazu začali útočiť,“ podotkla. Hejlová pripomenula, že pozitívne kampane sú známe z komerčného prostredia a v politike obvyklé nie sú. Podstatné je podľa nej pri nich je neprekročiť hranicu citového vydierania alebo emocionálneho nátlaku. Na začiatku sa strana prezentovala tým, že pomáhala rôznym rodinám s ťažkým životným osudom a vyzývala ľudí, aby sa do pomoci zapojili tiež. Podľa Hejlovej to už bolo za hranou, bol tam prílišný tlak a zneužívanie emócií.
Expertka z FSV UK zdôraznila, že v dnešnej dobe sa už politické strany a hnutia bez dobrého marketingového tímu takmer nemôžu zaobísť. „Napríklad keď idete na nejaké stretnutie, musíte tam mať človeka, ktorý vás pri tom natočí, potom to zostrihá, dá to na sociálne siete a napríklad to ešte podporí reklamou. A vyberie z toho ten moment, ktorý zaujme publikum, ktoré je online. Domnievam sa, že dnes je to absolútne nevyhnutná súčasť tej práce a ťažko povedať, či by mohla preraziť strana, ktorá vôbec nekomunikuje,“ vysvetlila Hejlová.
Do určitej miery podľa nej platí, že voľby sú dnes súbojom politických marketérov. Ich úlohou je vystihnúť tému, ktorá je možno marginálna, ale o ktorej sa ľudia pohádajú a pôjdu voliť buď jednu alebo druhú stranu. Potom sú ale aj strany, ktoré až tak nestavili na marketing, ale skôr na populizmus a skratkovité riešenia, dodala.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
