Konferenciu inicioval lektor slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR na Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom Samuel Koruniak.
„V jubilejnom roku profesora Čelovského sme rozmýšľali nad tým, čo jedinečné by sme mu v našom vojvodinskom kontexte pripravili… Potom padla voľba na to najvyššie, že to bude medzinárodná konferencia či vedecké stretnutie, na ktorom by sme mu vzdali hold, ale by sme riešili aj problematiku predovšetkým národných a kultúrnych dejín vojvodinských a dolnozemských Slovákov,“ zhodnotil Koruniak pre TASR.
O význame konferencie sa zmienila aj vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade Marína Šimáková Speváková. „Konferencia má mimoriadny význam a bola by som rada, keď by táto energia ľudí aj v organizácii a realizácii pretrvala, menila sa a zväčšovala v smere, aby sa konferencie s touto témou stali tradičnými,“ vyjadrila sa Šimáková Speváková.
Na podujatí sa najprv venovali dielu profesora, historika, kultúrneho historika, bibliografa, redaktora a prekladateľa učebníc Samuela Čelovského, ktorý zomrel v máji tohto roku. Konferencia tiež poskytla pohľad na rôzne osobnosti a prebiehajúci výskum slovenskej histórie a kultúry v dolnozemskom prostredí. Ján Chrťan z Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici sa vo svojom príspevku sústredil na historiografiu Slovákov vo Vojvodine.
„Ako na Slovensku, tak ani v Rumunsku, ani v Chorvátsku a ani v Srbsku neexistuje inštitúcia, ktorá by sa zaoberala výskumom dejín Slovákov v týchto regiónoch. Jedinou inštitúciou, ktorá funguje, je Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku… Perspektíva je, odborníkov máme, iba to treba nejakým spôsobom dať dokopy,“ mieni Chrťan.
Docentka na Ústave manažmentu, kultúry a turizmu kulturológie a etnológie na Filozofickej fakulte UKF v Nitre Silvia Letavajová sa sústredila na kultúru vojvodinských Slovákov a jej zmeny v dôsledku pracovnej migrácie do zahraničia. Podľa jej slov projekt, ktorý na uvedenú tému realizujú, by mal byť zameraný na dve skupiny: na Slovákov, ktorí emigrovali, ale aj na Neslovákov, ktorí sa presťahovali na Slovensko.
„Začali sme srbskými a rumunskými Slovákmi, lebo s týmto terénom už máme skúsenosť… Pred niekoľkými rokmi sme videli, že migrácia vplýva na to, že sa potenciál zužuje… Je to intímna, rodinná, často aj bolestivá téma. Tým, že odchádzajú často aj všetci mladí z rodiny, pre starších je to ťažké,“ komentovala Letavajová pre TASR.
Zdroj feed teraz.sk
