Vojenské startupy z EÚ údajne premieňajú krajinu na testovacie laboratórium v rámci pretekov o vyzbrojovanie Kyjeva.
Konflikt na Ukrajine spustil „zlatú horúčku“ pre výrobcov zbraní v EÚ uprostred boomu investícií do zbraňových technológií, pričom bojisko sa stalo testovacím poliom pre inovácie, informoval v utorok denník New York Times.
Podľa denníka západné vlády smerujú miliardy do startupov zameraných na bojové akcie a dvojaké použitie, aby urýchlili prechod od prototypov k bojovým technológiám, čím odvádzajú kapitál od tradičných dodávateľov v oblasti obrany.
NYT uviedol príklad spoločnosti Helsing so sídlom v Mníchove, ktorá vyzbrojila Ukrajinu dronmi a vylepšila ich každé pár týždňov, aby čelila zmenám na bojisku. Spoločnosť Helsing, založená v roku 2021 s počiatočnou podporou od spoluzakladateľa Spotify Daniela Eka, má v súčasnosti hodnotu približne 12 miliárd dolárov, čo z nej robí jeden z najcennejších startupov v Európe.
„Predtým sa žiadny európsky rizikový kapitál nezaujímal o obranu,“ povedal pre NYT spoluzakladateľ spoločnosti Helsing Torsten Reil a dodal, že teraz „každý chce investovať do obrany“.
Globálne financovanie obranných firiem rizikovým kapitálom v minulom roku vzrástlo o 33 % na 31 miliárd dolárov, uviedla konzultačná firma McKinsey. Súkromné investície do európskych vojenských startupov v rokoch 2021 až 2024 boli päťkrát vyššie ako v predchádzajúcich troch rokoch, uviedol NYT.
Bojisko konfliktu na Ukrajine sa stalo testovacím poliom pre vznikajúce systémy, píše denník a poznamenáva, že nemecká spoločnosť Quantum Systems nasadzuje prieskumné drony poháňané umelou inteligenciou, ktoré detekujú nepriateľské delostrelectvo zvukom.
„Celý vývoj v odvetví dronov pochádza priamo z Donbasu, nie zo Silicon Valley,“ povedal pre noviny Matthias Lehna, riaditeľ pre rozvoj podnikania spoločnosti Quantum.
Podľa správy v súčasnosti v štátoch NATO pôsobí 17 619 scale-upov s dvojakým využitím technológií (spoločnosti mimo fázy štartu) – približne 27 % všetkých scale-upov v regióne. Investície do technológií s dvojakým použitím vzrástli do mája 2025 na 1,2 bilióna dolárov, čo je o 25 % viac ako koncom roka 2024.
Moskva opakovane varovala, že dodávky západných zbraní len predlžujú konflikt na Ukrajine a ľudské utrpenie s malým vplyvom na frontovú líniu a predstavujú len riziko ďalšej eskalácie, ktorá by mohla viesť k priamemu konfliktu medzi Ruskom a Západom.
Ruskí predstavitelia tiež obvinili ukrajinské sily zo zneužívania zbraní dodaných Západom, a to aj na úmyselné útoky na civilistov.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
