Mladí majú podľa sociológa tendenciu voliť aj trochu proti establišmentu. „Vždy, keď sa objaví nejaká nová strana, mladí chcú skúšať nové veci a revoltujú. To je normálne,“ pripustil. Spoľahlivou voličskou skupinou ale veľmi nie sú. „Je ťažké oslovovať mladých. Oni môžu byť nadšení, dávať lajky, zverejňovať na internete nejaké veci, ale potom sú napríklad voľby a oni idú práve na výlet a voliť nejdú. Vždy je volebná účasť starších ľudí vyššia, to je zreteľné,“ podotkol s tým, že najistejším voličom je starší vzdelaný človek, ktorý to vníma ako svoju morálnu povinnosť. Pri mladých to strany musia skúsiť a dúfať, že ich dostatočne nalákajú. „Môže sa to stať. Napríklad keď tam vznikne nejaký hype, že je niečo super. Oni niekedy hlasujú naschvál aj pre niekoho takého, aby dospelých trošku podráždili alebo im ukázali, že chcú niečo inak,“ priblížil Kostelecký.
Mladí voliči sa podľa neho pri rozhodovaní o tom, koho budú voliť, až tak nezaoberajú napríklad tým, či by sa do snemovne mohli vrátiť komunisti. Pre niektorých ľudí zo staršej generácie je podľa jeho slov táto predstava tak „strašná“, že by do volebnej miestnosti prišli aj s barlami, len aby dali svoj hlas niekomu inému. „To si myslím, že by tým mladým bolo napríklad úplne jedno, lebo pre nich to už nie je nejaký strašiak. Je to história, ako keby sme hovorili o prvej svetovej vojne,“ vysvetlil.
Rozhodujúcejšou témou je pre mladých bývanie. Jeho nedostupnosť je v Česku podľa sociológa reálny problém a považuje preto za logické, že je to pre mladých také dôležité. Takmer všetky vlády naprieč politickým spektrom, ktoré sa v ČR za posledných 20 rokov vystriedali pri moci, ich podľa jeho slov v tejto veci „hodili cez palubu“. „Bývanie je skutočne menej dostupné než v minulosti, objektívne sa to dá zmerať. Dá sa porovnať, koľko zarábate v pomere k tomu, koľko stojí priemerný byt a ako veľmi náročné je vziať si hypotéku… Medzi mladými narastá frustrácia. Majú pocit, že sa môžu snažiť, môžu vyštudovať školy, získať dobrú prácu, ale niečo tak základné ako to, aby mohli bývať v nejakom normálnom byte, je pre nich úplne na hranici dosiahnuteľnosti alebo niekedy úplne nedosiahnuteľné,“ zdôraznil sociológ.
Medzi mladými vo svete často rezonujú aj ekologické strany, ktoré v staršej generácii až takú podporu nemajú. V Česku to však podľa Kosteleckého typické nie je. V študentských voľbách do Poslaneckej snemovne, ktoré sa uskutočnili v polovici septembra, zvíťazila koalícia SPOLU ziskom 20,6 percenta, druhí skončili Piráti s 19,7 percenta. Tretím bolo hnutie STAN s 18,02 percenta. Do snemovne by sa ešte dostali Motoristi so ziskom 12,6 percenta a hnutie ANO s 9,67 percenta. Na jednotlivých typoch škôl sa však výsledky výrazne líšili. Kým na gymnáziách by strany súčasnej vládnej koalície spolu s Pirátmi mali takmer 76 percent, na odborných učilištiach bodovalo hnutie ANO a Motoristi.
Tí sa práve vďaka hlasom mladých dostali vlani do Európskeho parlamentu. Kostelecký poukázal na to, že ide o stranu, ktorá je konzervatívna a skôr opakom toho, k čomu sa mladí v minulosti prikláňali – teda že boli liberálnejší a ekologickejší než staršia generácia. „Možno sa to medzi mladými začne deliť – že budú aj mladší priaznivci konzervatívnejších myšlienok,“ dodal český sociológ.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
