„Niekoľkoročný kontinuálny pokles Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti je jasným signálom, že problém je systémový. Ak nebudeme konať, riskujeme zaradenie medzi ekonomiky, ktoré strácajú schopnosť konkurovať aj v regióne strednej Európy,“ uviedol analytik Filip Šandor.
Kvartálna správa inštitútu poukazuje, že Slovensko dosahuje dlhodobo najnižšie investície do výskumu a vývoja v rámci V4 – v roku 2023 iba 1,03 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo priemer EÚ presahoval 2,2 % HDP. Česká republika vynakladá 1,8 %, Poľsko 1,6 % a Maďarsko 1,4 %. Aj v globálnom inovačnom indexe Slovensko v rokoch 2015 – 2025 stratilo 11 priečok, kým Poľsko si polepšilo o sedem.
Výrazným problémom sú aj energetické náklady pre podniky – Slovensko patrí medzi najdrahšie krajiny v Európe. V druhej polovici 2024 priemyselné podniky platili v priemere 0,179 eura za kilowatthodinu (kWh), čo je výrazne nad priemerom EÚ (0,159 eura/kWh). Takéto prostredie znižuje konkurencieschopnosť exportne orientovaných odvetví.
Analytici upozornili aj na dlhodobý rast verejného dlhu – zo 48 % HDP v roku 2019 na 60,1 % HDP v roku 2025. Rastúce zadlženie spolu s fiškálnou konsolidáciou obmedzuje schopnosť štátu investovať do modernizácie infraštruktúry či podpory inovácií. „Slovensko sa tak dostáva do pasce, kde vysoký dlh a nízke verejné investície navzájom posilňujú stagnáciu,“ dodáva Šandor.
Ďalšou výzvou sú demografické trendy: podľa prognóz OSN sa populácia Slovenska do roku 2040 zníži o 5 %, pričom starnutie obyvateľstva zvýši tlak na verejné financie. Odchod mladých talentov do zahraničia len zhoršuje schopnosť krajiny reagovať na technologické zmeny a budovať modernú ekonomiku.
Správa tiež upozorňuje na širší európsky kontext – rok po zverejnení Draghiho správy bolo z 383 odporúčaní v oblasti konkurencieschopnosti EÚ v plnej miere realizovaných iba 11,2 %, ďalších 31,4 % je vo fáze implementácie, no väčšina stagnuje, čo znižuje schopnosť Únie reagovať na rastúcu konkurenciu zo strany USA a Číny.
Zdroj feed teraz.sk
